Konference: 2011 XXXV. Brněnské onkologické dny a XXV. Konference pro sestry a laboranty
Kategorie: Onkologická rizika a prevence
Téma: Prevence, genetika a diagnostika karcinomu prsu
Číslo abstraktu: 261
Autoři: PhDr. Anna Litvínová, Ph.D.; PhDr. Zuzana Schmidtová
Karcinóm prsníka nie je ochorenie modernej doby. Dôkazom toho,
že ide o chorobu, ktorá sprevádza ľudstvo od začiatku dejín, je
uvedené v papyrusoch z doby 3000 rokov pred Kristom. Chorobou sa
zaoberal Hippokrates aj Galén.
Etiológia karcinómu prsníka, ako aj iných onkologických ochorení
nie je doteraz jednoznačne objasnená. V podstate sa jedná o
genetické ochorenie vzniknuté mutáciou rôznych tumor-supresorických
génov a protoonkogénov. Na človeka neustále pôsobia chemické,
fyzikálne a biologické vplyvy, ktoré môžu viesť k mutačným zmenám v
bunkách živého organizmu (Kaušitz, Altaner et al. 2003).
V súčasnosti je známych niekoľko činiteľov, či rizikových faktorov,
ktoré sa komplexne zúčastňujú na iniciácii nádorovej transformácie
duktálneho epitelu a jej následnej progresii (Kajo, 2008). Rizikové
faktory karcinómu prsníka sú parametre z vonkajšieho a vnútorného
prostredia, ktoré zvyšujú individuálne riziko vzniku ochorenia u
zdravej ženy (Chod, 2004; Ševčík, 2007).
Klasifikácia rizikových faktorov rakoviny prsníka podľa ich
významnosti:
Rizikové faktory s vysokým rizikom (isté):
- vek (ženy > 50 rokov)
- geografická lokalizácia (vyspelé krajiny Severnej Ameriky a severnej Európy)
- pozitívna rodinná anamnéza (ženy s karcinómom prsníka v 1. príbuzenskej línii)
- pozitívna osobná anamnéza (karcinóm prsníka v osobnej anamnéze, ženy s karcinómom prsníka na jednej strane)
- predchádzajúce benígne choroby prsníka (ženy s atypickými hyperpláziami).
Rizikové faktory so stredným rizikom (pravdepodobné):
- expozícia ionizujúcim žiarením (abnormálna expozícia vo veku > 10 rokov)
- vek prvej menarché (menarché pred 11-tim rokom života)
- vek prvej dokončenej gravidity (ženy po 30.-35. roku života)
- nuliparita (ženy, ktoré nerodili)
- vek menopauzy (menopauza po 54 roku)
- socioekonomická situácia (ženy z vyššej sociálnej a ekonomickej vrstvy)
- obezita v postmenopauze (Body Mass Index > 35).
Rizikové faktory s nízkym rizikom (možné, diskutabilné):
- diéta (strava bohatá na tuky)
- hormonálna substitučná terapia (užívanie ≥ 10 rokov)
- orálne kontraceptíva (?)
- konzumácia alkoholu (ženy s excesívnym požívaním alkoholu) (Svobodník, 2003).
Máme vedecké štúdie o karcinóme prsníka, poznáme jeho incidenciu,
mortalitu a prevalenciu. Vieme aká forma prevencie je
najefektívnejšia. Ale pokiaľ žena sama nebude informovaná a
uvedomelá, nebude aktívna, všetky poznatky sú zbytočné. Preto v
problemtatike prevencie karcinómu prsníka je najdôležitejšie ich
motivovať, aby boli aktívne a zodpovedné za svoje zdravie.
Zodpovednosti za svoje zdravie sa musia ženy učiť. Kto by ich mal k
tomu viesť? Zdravotnícki pracovníci, ktorí by mali byť príkladom.
Sestry sú ideálnymi zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí majú odborné
kompetencie poskytovať informácie a edukovať verejnosť o prevencii
rakoviny prsníka. Sestry by mali mať kvalitné vedomosti o prevencii
rakoviny prsníka, o rizikových faktoroch a samé by mali byť
uvedomelé a byť príkladom pre ostatné ženy.
Predmetom výskumu bolo zhodnotiť znalosti zdravotníckych
pracovníkov – sestier o rizikových faktoroch karcinómu prsníka.
Výskumný problém sme stanovili na základe nezastupiteľnej úlohy
zdravotníckych pracovníkov – sestier v edukácii zdravých a chorých
ľudí. Sestry v dotazníkovom šetrení odpovedali na sedem otázok,
ktoré sa týkali vedomostí o rizikových faktoroch karcinómu prsníka.
Cieľom výskumu bolo zistiť, či sestry majú dostatočné znalosti o
rizikových faktoroch karcinómu prsníka. Či sa znalosti sestier o
rizikových faktoroch karcinómu prsníka menia vo vzťahu k vzdelaniu
a veku. Výskumný súbor tvorilo 350 sestier pracujúcich v troch
zdravotníckych zariadeniach v Trenčianskom samosprávnom kraji.
Výsledky výskumu budú prezentované na prednáške.
Iba sestra, ktorá sa stará o svoje zdravie, má znalosti o
rizikových faktoroch rakoviny prsníka, má pozitívne názory a
postoje môže úspešne motivovať zdravých ľudí zostať zdravými, a u
tých, u ktorých je výskyt rizikových faktorov, môže ovplyvniť ich
postoj k vlastnému zdraviu.
Zoznam bibliografických údajov:
- CHOD, J. Epidemiologie a rizikové faktory vzniku karcinomu prsu. In: Karcinom prsu. Moderní gynekologie a porodnictví. 2004; vol. 13, č. 13. s. 397-403. ISSN 1211-1058.
- KAJO, K. Patológia karcinómu prsnej žľazy. In: Praktická medicína, č. 2, roč. 2, 2008. s. 12-16.
- KAUŠITZ, J., ALTANER, Č. et al. Onkológia. Bratislava: Veda, 2003. 712 s. ISBN 80-224-0711-9.
- SVOBODNÍK, A. et al. Rizikové faktory vzniku karcinomu prsu. In: ABRAHÁMOVÁ, J., DUŠEK, L. et al. 2003. Možnosti včasného záchytu rakoviny prsu. Praha: Grada Publishing, 2003. 227 s. ISBN 80-247-0499-4.
- ŠEVČÍK, Ľ. 2007. Rizikové faktory karcinómu prsníka. In: Prakt. Gynek. 2007; 14 (1):13-17
Datum přednesení příspěvku: 22. 4. 2011