Zdravotné riziká v komunite

Súhrn

 Autori v príspevku analyzujú zdravotné riziká a poukazujú na ich negatívny vplyv na zdravie občanov osobitne v prípade „onkologickej ostražitosti“ – primárnej prevencie. Ďalej       upozorňujú     na     dôležitosť     účinnejšieho     pôsobenia     sestier,     lekárov a iných zdravotníckych pracovníkovi nezdravotníckych pracovníkov na celú komunitnú prax, s osobitným  zreteľom   v prípade   rizikových   skupín   občanov   alebo   skupín   rizikovo sa správajúcich.

 Kľúčové slová: Zdravotné riziko, posudzovanie, determinanty zdravia, prevencia,

Úvod

 Komunitné ošetrovateľstvo za posledné desaťročia zaznamenáva i v našich krajinách stále opodstatnenejšiu úlohu. Úlohou sestry je vyhľadávať, monitorovať zdravotné riziká, zdiagnostikovať ich, plánovať ich elimináciu a odstránenie a následne vyvíjať intervencie na podporu zdravia občanov. Je to náročná a zodpovedná úloha.

 Úroveň zdravia v komunite je determinovaná mnohými vzájomne sa ovplyvňujúcimi faktormi:

 kvalitatívne 

• ochranné – zvyšujú schopnosť organizmu odolávať,
• oslabujúce – znižujú schopnosť organizmu čeliť škodlivým agensom,
• rizikové – podieľajú sa na vzniku choroby

kvantitatívne 

• relatívne riziko – porovnáva vystavené a nevystavené riziko faktoru,
• pripísateľné riziko – aký počet ochorení možno pripísať danému faktoru,
• atributatívna frakcia – akému % sa dá predísť, keby sa faktor eliminoval (Hanzlíková, a 2006).

podľa pôvodu sa faktory delia:

OSOBNOSTNÉ – pôsobia zvnútra

• biologické – vrodené (fenylketonúria) (Komárek, Provazník, al. 2011).
• získané ( imunita vyvolaná očkovaním )
• psychologické a sociálne – úzko súvisia a podieľajú sa na celkovom stupni zdravia ochorenia
• duchovné

BEHAVIORÁLNE – súvisia so správaním človeka 

• prostredie formuje správanie jedinca a aj v komunite má vplyv na celkové prostredie v danej komunite, ovplyvňovanie životného štýlu a správania sa  jednotlivca vedomosti – /negat. na získanie správneho pohľadu na zdravý spôsob života postoje – determinujú získané informácie – účinnejšie je pôsobiť na celú komunitu prax – praktizovanie životosprávy na základe získaných informácií a postojov (Hanzlíková, kol. 2006).

ENVIROMENTÁLNE – pôsobia na jednotlivca z prostredia, ktoré ho obklopuje prírodné prostredie:

• fyzikálne – teplota, vlhkosť, slnečné žiarenie
• chemické – znečistenie vzduch, vody, potraviny
• biologické –  pôsobenie  živých  organizmov  prítomných   v  životnom  prostredí (Komárek, Provazník, al. 2011).
• človeka – TBC, AIDS
• vyššie rastliny a  živočíchy  – ovplyvňujú  zdravie  ľudí  – zdroj  potravy a  obživy, ekológia, jedovaté živočíchy
• sociálne prostredie – vychádzajú z ľudskej spoločnosti, jej činnosti a vzájomných vzťahov ekonomické – obstarávanie životných potrieb
• etické – správnosť a nesprávnosť konania
• kultúrne a religiózne – ovplyvnenie správania sa komunity:
• priame – špecifické zvyky a predpisy, oblečenie, stravovanie, bývanie
• nepriamo – závisí od kultúrnej definície zdravia a choroby, hodnotového systému a morálky

posúdenie zdravotných rizík:

stanovenie rizika ochorenia na danú chorobu v najbližších 10 rokoch a porovnaním jeho rizika s rizikom úmrtia v danom veku u daného pohlavia a rasy 

rizikové faktory: vek, genetické faktory, biologické charekteristiky, osobnostné zdravotné návyky, životný štýl, životné prostredie

5 kategórií rizikových faktorov: 

• srdcovocievne ochorenia
• onkologické
• automobilové nehody
• samovraždy
• cukrovka

hlavné rizikové faktory : 

fajčenie, nezdravá výživa, nedostatočná telesná aktivita, nadmerné užívanie alkoholu, stres, zvýšený TK, zvýšená hladina cholesterolu a  ďalších biochemických  parametrov, ktoré indikujú porúch metabolizmu, nadváha.

Posúdenie zdravotného rizika alebo zdravotného ohrozenia znamená stanovenie rizika, či klient dostane nejakú chorobu alebo bude zdravotne poškodený v priebehu najbližších 10 rokov, a to porovnaním jeho rizika s rizikom úmrtia v danom veku u daného pohlavia a u danej rasy.

Úroveň zdravia členov v komunite je určená mnohými, vzájomne sa ovplyvňujúcimi faktormi (Holčík, 2009).

Dnes sa uplatňuje viacero prostriedkov, pomocou ktorých možno odhadnúť zdravotné riziko.

Najnovšie odráža posúdenie zdravotného rizika širší prístup k zdraviu a sústreďuje sa na posudzovanie faktorov životného štýlu a postojov k zdraviu.

Príčinám chorôb a smrti prispievajú tieto rizikové faktory: 

Biologické faktory (genetická výbava, vek), osobnostné zdravotné návyky, životný štýl, riziká životného prostredia, chyby v systéme zdravotnej starostlivosti (Holčík, 2009). 

Hlavné rizikové faktory srdcovocievnych ochorení a iných neinfekčných ochorení, vyplývajú zo životného štýlu, ktorý sa značne odlišuje od v súčasnosti uznávaných kritérií zdravého životného štýlu.

A to sú:

fajčenie, nezdravá výživa, nedostatočná telesná aktivita, nadmerné užívanie alkoholu, stres a rizikové faktory biologické, kde zaraďujeme: zvýšený krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a ďalších biochemických parametrov, ktoré vedú k metabolickým poruchám, nadváha (Meier, 2007).

 Úroveň zdravia členov v komunite je určená mnohými, vzájomne sa ovplyvňujúcimi faktormi a to:

• kvalitatívnymi
• kvantitatívnymi
• osobnostnými faktormi
• faktory životného štýlu /behaviorálne)
• enviromentálne
• sociálne faktory

Medzi kvalitatívne faktory radíme:

• ochranné faktory, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu prípadne sa prispôsobovať škodlivým vplyvom
• oslabujúce faktory – znižujú schopnosť organizmu čeliť škodlivým agensom
• etiopatogenetické (rizikové) faktory – sa priamo podieľajú na chorobe (Hanzlíková, a 2006)

Kvantitatívne faktory:

 sú faktory pri ktorých nie je známy mechanizmus účinku, dá sa kvantitatívne hodnotiť ich vplyv a následky na komunitu. Napríklad relatívne riziko – podiel výskytu ochorenie na v populácii vystavenej faktoru, pripísateľné riziko hovorí o tom aký počet ochorení možno pripísať danému faktoru.

Osobnostné faktory: 

sú faktory, ktoré pôsobia na jedinca z vnútra, možno ich rozdeliť na: 

• biologické – a tie môžu byť – genetické, vrodené a získané, ktoré vznikajú počas života
• psychologické, sociálne  a  duchovné  –  úzko  spolu  súvisia,  prevencia  spočíva v odstraňovaní vonkajších príčin (Kebza, 2005).

Faktory životného štýlu: 

tieto   súvisia   so    správaním    človeka,    ktoré    nemožno    chápať    izolovane od enviromentálnych  a  osobnostných   faktorov.   Prostredie formuje správanie   jedinca, ale na druhej strane správanie jedincov komunity má vplyv na celkové prostredie danej komunity. Životný štýl a správanie jedinca možno hodnotiť a ovplyvňovať prostredníctvom vedomostí, postojov a praxe (Kebza, 2005).

Enviromentálne faktory: 

pôsobia na jedinca zvonku, z prostredia, ktoré ho obklopuje. Možno ich rozdeliť na prírodné a sociálne faktory.

K prírodným faktorom radíme: 

• fyzikálne –  teplota,  vlhkosť,  slnečné  žiarenie  a  iné  žiarenie  (TV,  komunikačné zariadenia) (Dienstbier, Stáhalová, 2009) 

• chemické - väčšinou vznikajú činnosťou človeka – znečistenie ovzdušia, vody, pôdy, chemickými látkami (Krišková, Willardová, Culp, 2003) 

• biologické – predstavujú pôsobenie živých organizmov v životnom prostredí, ktoré podmieňujú vznik infekčných ochorení.

Sociálne faktory: 

vychádzajú z ľudskej spoločnosti, z jej činnosti a vzájomných vzťahov. 

Tu radíme ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosť obstarať si svoje životné potreby a etické faktory medzi najčastejšie patrí nadradenie niektorých cieľov nad iné. Z roka na rok  moderné metódy v zdravotníctve sú čoraz drahšie, sú  menej dostupné a to  núti selektovať pacientov. Kultúrne a religiózne faktory, teda vplyv kultúry a náboženstva priamo alebo nepriamo vplýva na zdravie.

Záver 

Pre zlepšenie prevencie a efektívnejšiu ochranu a podporu zdravia odporúčame venovať zvýšenú pozornosť deťom a mládeži v zmysle výchovy k zdraviu, ktorá zaostáva oproti iným výchovno – vzdelávacím cieľom. Ďalej odporúčame etablovať školskú sestru na školách, rodinnú sestru a sestru verejného zdravia.

Použitá literatúra: 

1. Dienstbier, Z., Stáhalová, V. 2009. Onkologie pro laiky. Praha, Liga proti rakovine. 2009. 127 str., ISBN 978-80-86031-86-6
2. Hanzlíková,  A. a kol. 2006.Komunitné ošetrovateľstvo. 2. Nezmenené  vydanie. Martin: vydavateľstvo Osveta, 2006. 280 s. ISBN 80-8063-213-8.
3. Holčík, J. 2009. Civilizace, hodnoty, zdraví a zdravotní problémy. In: Civilizace nemoci. Praha, Futura. 2009
4. Kebza,  V.  2005.  Psychosociální  determinanty  zdraví.  Praha,  Grada,  Publishing.  2005, 263 str., ISBN 80-200-1307-5
5. Komárek, L., Provazník, K. et. al. 2011. Ochrana a podpora zdraví. Praha, 3. Lékařská fakulta UK. 2011, 99 str., ISBN 978-80-260-1159-0
6. Krišková, A., Willardová, P.H., Culp, K. 2003. Ošetrovateľstvo v zdraví pri práci. Martin, Osveta. 2003, 155 str., ISBN 80-8063-109-3
7. Meier, R. 2007. Cholesterol. Bratislava, NOXI s.r.o., 2007. 160