Význam predoperačnej prípravy a pooperačnej starostlivosti u pacientov so stómiou.

Súhrn

Kolorektálny karcinóm je celosvetovým zdravotným, sociálnym a ekonomickým problémom. Bez ohladu na vek a pohlavie je najčastejšie sa vyskytujúcim karcinómom v Európe a 2.-3. najčastejšou príčinou smrti na rakovinu (Prochotský, 2006). Zároveň sú karcinómy hrubého čreva a konečníka najfrekventovanejšou príčinou potreby vytvorenia stómie na tráviacom systéme.

V príspevku poukazujeme na dôležitosť informovanosti pacientov o stómii v rámci prípravy na operáciu. Dôraz kladieme na poskytnutie informácií v predoperačnom období, ktoré budú slúžiť ako príprava na život so stómiou po prepustení do domáceho prostredia. Uskutočnili sme prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, aká je úroveň informovanosti respondentov pre zabezpečenie samostatného efektívneho ošetrovania stómie. Na realizáciu prieskumu sme použili dotazník. Výsledky prieskumu poukázali na nedostatočnú informovanosť pacientov v predoperačnom období. Lepšia informovanosť sa potvrdila v pooperačnej starostlivosti.

Kľúčové slová: karcinom hrubého čreva a konečníka, stómia, kolostómia, pacient, stomik, informovanosť.

Každý rok pribudne v našich nemocniciach okolo 1200 pacientov ktorým bolo pri operácii vyvedené črevo - stómia dočasne, alebo trvale.

Pre chorých znamená tento druh operácie hlboký zásah do osobného, rodinného, pracovného a spoločenského života. Preto je potrebné pacientovi venovať dostatok času, trpezlivosti a odbornej pomoci, aby sa mohol čo najskôr vrátiť k svojim obvyklým aktivitám. To si vyžaduje špeciálnu, vysoko odbornú ošetrovateľskú starostlivosť a v neposlednom rade holistický prístup sestry.

Cieľom prípravy na operáciu, ktorá sa končí kolostómiou je priviesť pacienta do optimálneho psychomotorického stavu a vytvoriť tak podmienky na to, aby operáciu zniesol čo najlepšie a čo najrýchlejšie sa adaptoval na zmenené životné podmienky.

Predoperačná fáza sa začína rozhodnutím pre chirurgický zásah a končí sa prevozom pacienta do operačnej sály. V tomto období sa pacient pripravuje psychicky a fyzicky na operáciu. Dôležitým aspektom predoperačnej ošetrovateľskej starostlivosti je naučiť pacienta to, čo má vedieť (Kozierová, 1995).

Ošetrovateľská starostlivosť v predoperačnom období zahŕňa prijatie pacienta, všeobecné a špeciálne predoperačné posúdenie a najmä jeho prípravu na chirurgický výkon, čo predstavuje:

• vyhľadávať faktory podmieňujúce operačné riziko,
• 
  
• eliminovať rizikové faktory a minimalizovať operačné riziko,
• 
  
• iniciovať prevenciu komplikácií už v období pred operáciou

Každý pacient pred operáciou kolorektálneho karcinómu musí dostať zrozumitelné informácie o predpokladanom rozsahu operácie, jej možných komplikáciách a dôsledkoch (napr. možnosti stómie), pravdepodobnej dĺžke hospitalizácie a rekonvalescencie, prognóze, ale aj alternatívach navrhovanej chirurgickej liečby. Pacient, a ak si to on sám želá, aj jeho príbuzní, musí dostať primeraný priestor na diskusiu s chirurgom, ale aj ostatnými odborníkmi, ktorí sú na manažmente jeho liečby priamo zainteresovaní (Prochotský, 2006).

´Vždy, ak to je možné, by mal chirurg alebo stomaterapeutka už pred operáciou vyznačiť vhodné miesto (prípadne viaceré miesta) na prednej brušnej stene na založenie stómie. Rozhodne sa treba vyhnúť zjazvenému kožnému terénu, kožným záhybom, pupku a miestam, kde by dochádzali stomické vrecká a podložky do kontaktu s oblečením pacienta.´ (Prochotský, 2006, s.529)

Nesprávne lokalizovaná stómia, obyčajne laterálne od musculus rectus abdominis, výrazne zvyšuje riziko pooperačných komplikácií.

´Založenie dočasnej alebo permanentnej stómie v mieste operačnej rany je neprípustné!´ (Prochotský, 2006, s. 530) Miesto stómie by malo byť lokalizované minimálne 5 cm od plánovanej incízie. ´Predoperačné vyznačenie miesta na založenie stómie a naloženie jednodielneho alebo dvojdielneho sytému aj s vreckom naplneným vodou, umožňuje simulovať pooperačný stav. Tento postup pôsobí ako dôležitý psychologický moment, ktorý pacientovi dokáže, že život so stómiou je skutočne možný. Predoperačný kontakt stomaterapeutky s pacientom vedie k vybudovaniu dôvery pacienta k ošetrujúcemu zdravotníckemu personálu, rýchlejšiemu samoobsluhovaniu stómie a skráteniu doby hospitalizácie.´ (Prochotský, 2006,s.530)

Pred plánovanou operáciou by mal byť pacient informovaný vyškolenou sestrou alebo chirurgom o súčasných možnostiach ošetrovania stómie. Aj urgentne operovaný pacient by mal pred operáciou dostať informáciu o potenciálnom riziku stómie (Prochotský, 2006).

Praktická výučba starostlivosti o stómiu sa začína po obnovení peristaltiky čriev. Je potrebné zistiť, koľko si stomik pamätá z informácií, ktoré mu boli poskytnuté ešte pred operáciou. Je vhodné do výučby zapojiť aj rodinného príslušníka, pričom sa musí vždy akceptovať prianie stomika. Prítomnosť a pomoc najbližšej rodiny, resp. priateľov pôsobí povzbudivo. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že títo blízki ľudia si niekedy lepšie zapamätajú dôležité informácie týkajúce sa ďalšieho života stomika.

Sú to informácie o:

• účele a funkcii kolostómie,
• 
  
• mechanizme vyprázdňovania stolice,
• 
  
• stomických pomôckach a pomôckach na ochranu a ošetrenie okolitej kože,
• 
  
• postupe pri výmene stomickej pomócky,
• 
  
• zabezpečení osobnej hygieny a hygieny okolia,
• 
  
• posúdení kože v okolí stómie
• 
  
• posúdení stolice
• 
  
• možných komplikáciách súvisiacich so stómiou
• 
  
• stravovanie
• 
  
• systéme zabezpečovania stomických pomôcok
• 
  
• ILCO kluboch
• 
  
• možnosti kontaktovať sestru alebo lekára pri problémech

Je žiadúce, aby sa poskytovanie informácií a výučba stomika uskutočňovala v nerušenej miestnosti, kde je zriadený stomický kútik obsahujúci všetky potrebné pomôcky na ošetrenie stómie: šablóna na meranie veľkosti stómie, zahnuté nožnice, holiaci strojček, gumené rukavice, pomôcky na čistenie stómie a jej okolia, ochranné pomôcky, stomické pomôcky jednodielne a dvojdielne, zrkadlo, vrecko na odpadky. Miestnosť by mala byť vybavená umývadlom, odpadovým košom, stoličkou alebo lôžkom, skriňou na potrebné pomôcky a potrebným informačným materiálom. Pacient by mal dostávať adekvátne informácie od sestry, ktorá je špeciálne vyškolená pre výučbu ošetrovania stómií a mala by sa podielať na prevencii a riešení komplikácií stómií správnymi ošetrovateľskými postupmi.

Je dôležité vedieť, že dodržiavaním určitých zásad pri starostlivosti o stómiu, je možné predísť komplikáciám a nepríjemným situáciám:

• pozorne odmerať veľkosť stómie a vystrihnúť správny otvor v základnej podložke alebo na jednodielnom vrecku
• 
  
• vymeniť základnú podložku alebo vrecko ihneď po podtečení, nesnažiť sa vrecko dodatočne upevniť alebo opraviť
• 
  
• základnú podložku alebo vrecko odliepať z kože pomaly, nestrhávať naraz
• 
  
• nepoužívať na čistenie alkohol, benzín a iné prípravky dráždiace kožu
• 
  
• vymeniť vrecko ak sa naplní do jednej tretiny obsahu
• 
  
• pri podráždení kože neodkladne zahájiť liečbu a vyriešiť problém, ktorý ho spôsobil

Pacient opúšťajúci nemocnicu musí bezpodmienečne zvládnuť ošetrovanie stómie. Mal by byť presvedčený o tom, že dostal tie najlepšie informácie a stomické pomôcky, a že ošetrovanie stómie je preň ho zo dňa na deň jednoduchšie a ľahké. Mentálne postihnutí alebo inak hendikepovaní pacienti (s poruchou zraku, tremorom rúk a pod.), by mali mať zabezpečenú domácu ošetrovatelskú starostlivosť, alebo ich blízky príbuzný by mal byť vycvičený v ošetrovaní stómie.

Komplexná starostlivosť o pacienta so stómiou vyžaduje dokonalé zvládnutie ošetrovateľskej starostlivosti a citlivý psychologický prístup. Vyjadrenie spoluúčasti a schopnosť pochopiť pacienta so stómiou je prejavom vysokého stupňa profesionality a ľudskosti zároveň. Cieľom starostlivosti o pacienta so stómiou je zabezpečenie primeranej kvality života, čo možno dosiahnuť len súborom opatrení, ktoré adekvátne riešia jeho medicínske, sociálne a ekonomické problémy (Prochotský, 2006).

Predmetom empirického prieskumu bolo analyzovať získané údaje o informovanosti pacientov so stómiou pre zabezpečenie efektívneho ošetrovania stómie. Cieľom bolo poukázať na dôležitosť informovanosti pacientov o stómii v predoperačnom období, overiť úroveň informovanosti stomikov na chirurgických oddeleniach v pooperačnom období a zistiť výskyt najčastejších komplikácií, ktoré sprevádzajú respondentov.

Výberový súbor tvorili pacienti s kolostómiou prepustení z nemocnice do domácej starostlivosti, organizovaní v ILCO kluboch. Prieskumnú vzorku tvorilo 102 respondentov, z toho 38 žien a 64 mužov. Boli vybratí na regionálnych stretnutiach členov ILCO klubov.

Na skúmanie problematiky sme použili dotazníkovú metódu.

• výsledkov prieskumu vyplynulo:
• 
  
• Pojem stómia v predoperačnom období poznalo 23% respondentov, 65% pojem nepoznalo. Pritom väčšina respondentov (63%) bolo hospitalizovaných 3 a viac dní, čo je dostatočne dlhá doba na poskytnutie informácií o stómii a na prípravu pacienta na zmeny, ktoré môže očakávať po operácii.
• 
  
• Neposkytnutie informačných materiálov na chirurgickom oddelení uvádzalo 68% respondentov.
• 
  
• Výber najvhodnejšieho miesta na stómiu malo možnosť konzultovať 29% respondentov.
• 
  
• Len 14% respondentov malo možnosť vyskúšať nosenie kolostomického vrecka pred operáciou.
• 
  
• Rodinní príslušníci sa v 65% nemali možnosť zúčastniť výučby stomika.
• 
  
• Dostupné zdroje, ktoré respondenti mali k dispozícii pri získavaní informácií boli: rozhovory so sestrou 39%, rozhovory s lekárom 29% a informačné materiály 22%, 10% sa nevyjadrilo.
• 
  
• 48% respondentov bolo spokojných s úrovňou poskytovania informácií v súvislosti s kolostómiou,
• 
  
• 65% respondentov sa vyjadrilo, že si vedeli samostatne ošetriť stómiu pri odchode z nemocnice
• 
  
• 79% pacientov bolo informovaných o zaobstarávaní stomických pomócok pri odchode z nemocnice.
• 
  
• 67% respondentov bolo informovaných o stravovaní stomikov.
• 
  
• 59% bolo informovaných o existencii a možnostiach aktívnej účasti v ILCO kluboch.

Nad získanými výsledkami prieskumu nechceme moralizovať, ale poukázať na skutočnosť, že v poskytovaní informácií máme určité rezervy. Samozrejme, že musíme prihliadať na subjektívny faktor pri hodnotení položiek jednotlivými respondentami. No napriek tomu považujeme získané informácie za významné z hľadiska spätnej väzby, preto do praxe navrhujeme:

• Zabezpečiť informovanosť pacientov pripravovaných na operáciu stómie: cielenými rozhovormi so sestrou, komunikáciou s lekárom, zabezpečením dostatočného množstva informačného materiálu, stomickými pomôckami. Nezanedbatelná je aj skutočnosť, že predoperačné konzultácie s lekárom a so sestrou dodajú pacientovi istotu, vzbudzujú dôveru a presvedčia ho o tom, že aj so stómiou sa dá žiť plnohodnotný život.
• 
  
• Zabezpečiť na každom chirurgickom oddelení špeciálne vyškolenú sestru pre manažment stomických pacientov. ´Sestra by mala byť špecializovaná na ošetrovanie chorých s kolostómiou.´ (Kozierová, 1995, st. 1175)
• 
  
• Zaviesť na každom chirurgickom oddelení výber a vyznačenie najvhodnejšieho miesta na stómiu pred operáciou.
• 
  
• Umožniť každému pacientovi pred operáciou vyskúšať nosenie stomického vrecka z dôvodu overenia vhodnosti vyznačeného miesta na stómiu.
• 
  
• Dóraz klásť na poskytnutie komplexných informácií v pooperačnom období potrebných pre návrat stomika do každodenného života: ošetrenie stómie a jej okolia, výmena stomických pomôcok, možné problémy, informácie o zabezpečovaní stomických pomôcok, o stravovaní, o ILCO kluboch.
• 
  
• Pre zvýšenie kvality ošetrovateľskej starostlivosti vyhradiť miestnosť pre starostlivosť o stómiu na každom chirurgickom oddelení (51% chirurgických oddelení nemá vyhradenú miestnosť).
• 
  
• Umožniť prítomnosť rodinných príslušníkov pri výučbe pacienta so stórou
• 
  
• Uskutočňovať zápisy o poskytnutých informáciách do dokumentácie
• 
  
• Spolupráca odborníkov (lekár - sestra) pri poskytovaní informácií.

Zoznam bibliografických odkazov

1. KOZIEROVÁ, B., ERBOVÁ, G., OLIVIERIOVÁ, R. 1995. Ošetrovatelstvo 1, 2. Martin: Osveta, 1995. 1474 s. ISBN 80-217-0528-0.
   
2. PROCHOTSKÝ, A. 2006. Karcinóm hrubého čreva a konečníka. Bratislava: Litera Medica, 2006. 652 s. ISBN 80-967189-4-0.

Kontaktná adresa:PhDr. Andrea Lajdová, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovatelstva, Univerzitné námestie Trnavská univerzita, Univerzitné námestie 1, 917 00 Trnava Mail: andrea.lajdova@truni.sk