Konference: 2006 11. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii
Kategorie: Zhoubné nádory prsu
Téma: Postery
Číslo abstraktu: P026
Autoři: prof. PhDr. Gulášová Ivica, Ph.D.
Súhrn
Autorka vo svojom príspevku přibližuje manažovanie ošetrovateľskej starostlivosti u pacientky s karcinómom prsníka metodou ošetrovateľského procesu. Poukazuje na prednosti a výhody tejto metódy v ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku s karcinómom prsníka. Približuje 5- krokový ošetrovateľský proces , analyzuje jednotlivé kroky ošetrovateľského procesu . Ďalej popisuje využitie Oremovej ošetrovateľského modelu v ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku s karcinómom prsníka.
Kľúčové slová
manažovanie ošetrovateľskej starostlivosti , ošetrovateľský proces , sesterská diagnóza , ošetrovateľský problém , ošetrovateľský model , individuálny prístup , intervencie sestry
Úvod
Spĺňať kritéria pre poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti v súčasnosti (kedy sú problémy manažovania ošetrovateľskej starostlivosti viacrozmerné – personálne obsadenie , materiálno-technické vybavenie , finančné krytie prevádzky oddelenia , styk s poisťovňami a podobne) je vysoko náročné nielen pre vedúce sestry a sestry poverené riadením prevádzky oddelenia , ale aj pre celý ošetrovateľský tím oddelenia .Metóda ošetrovateľského procesu je účinná , efektívna metóda práca sestry , ktorá umožňuje vysoko individuálny prístup k pacientke , k riešeniu jej ošetrovateľských problémov , k saturáci biopsychosociálnych potrieb. Súčasne je v pozícií aktívneho činiteľa v tomto procese – v etape plánovania a vyhodnotenia kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.Manažovanie ošetrovateľského procesu predpokladá zo strany sestry poznať základné a nadstavbové oblasti ošetrovateľského procesu , jeho jednotlivé kroky – etapy , úlohy sestry v nich – tj. pri realizácii ošetřovateľského procesu , komunikačné a iné psychosociálne schopnosti a zručnosti sestry , znalosť a osvojenie si základných etických princípov , pojmový aparát sestry (používanie presnej terminológie a pojmov v zázname ošetrovateľského procesu ) a podobne.Sestra pracuje metódou ošetrovateľského procesu – sama pochopí , prínos tejto pracovnej metódy pre pacienta pri stanovení jeho potrieb i priebežne meniacich sa , či novovzniknutých v dôsledku ochorenia.Umožňuje to charakter ošetrovateľského procesu , ktorý je otvorený , systematický a cyklický.
Všeobecná charakteristika ošetrovateľského procesu
Ošetrovateľský proces je systematická, racionálna metóda plánovania a poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.V ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku s karcinómom prsníka je cieľom určiť jej zdravotný stav, skutočné, alebo potenciálne problémy starostlivosti o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb a vykonať špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojeni(3).
Ošetrovateľský proces predstavuje sled piatich logických krokov, ktoré tvoria komplexný plán ošetrovatelskej starostlivosti.
Jednotlivé kroky ošetrovateľského procesu
Zhromažďovanie informácií o ošetrovateľskej starostlivosti u pacientky
Ošetrovateľská anamnéza je prvá fáza ošetrovateľského procesu a je prostriedkom k systematickému zberu informácií o celej osobnosti pacientky, t.j. dimenzie biopsychosociálnej a duchovnej. Sestra zaznamenáva to, čo vidí, počuje, alebo čo zmerala, a vlastné slová pacientky .
Kladené otázky sú otvorené, t.j. pacientka na ne nemôže odpovedať iba jedným slovom alebo odpoveďou áno - nie (napr.: „Povedzte mi niečo o svojej bolesti“, nie: „Cítite bolesť?“). Sestra nezískava dáta a údaje iba z pozorovania pacientky, ale tiež z dokumentácie, a v prípade potreby od jeho rodiny či priateľov. Má byť v získavaní informácií dôsledná a kreatívna.
Potrebné je, aby sesterská diagnóza bola prevedená najneskôr do 24 hodín po príjme pacientky. Určité údaje sa môžeme dozvedieť od pacientky až po určitej dobe hospitalizácie, keď chorý získa väčšiu istotu a dôveru v ošetrujúci personál. Preto môžeme údaje do ošetrovateľskej anamnézy doplňovať i v priebehu celej hospitalizácie.
Ošetrovateľská anamnéza nie je totožná s anamnézou lekárskou, je medzi nimi zásadný rozdiel. Cieľom ošetrovateľskej anamnézy je nájdenie problémov a potrieb, ktoré pacientke priniesla nebo môže priniesť jej ochorenie – karcinóm prsníka.
Formulár ošetrovateľskej anamnézy je vyplnený perom, pretože sa jedná o právny dokument. Dôležité informácie sú vyznačené červenou, napr. alergie například na antibiotiká , dezinfekčné roztoky , potraviny a podobne. Zápis musí byt čitateľný a obsahuje vždy dátum, kedy bol prevedený a podpis sestry.
Je dôležité, aby pacientka chápala, prečo je zhromažďovanie informácií potrebné , nevyhnutné a aktívne sa zapájala do zhromažďovania informácií, ak to jej stav dovoľuje. Otvorený systém ošetřovatelského procesu umožňuje sestre zaznamenávať, komunikovať a doplňovať informácie podľa meniaceho zo zdravotného stavu pacientky a podia frekvencie a obsahu novovzniknutých potrieb v súvislosti so základným ochorením .
Sestra musí považovať všetky získané informácie za vysoko dôverné , zároveň si uvedomiť prejavenú dôveru zo strany pacienky a jej rodiny , ktorú musí i naďalej upevňovať.
Sesterská diagnóza
Seterská diagnóza znamená stanovenie pacientkiných problémov, alebo potrieb, ktoré priniesla alebo môže priniesť so sebou jej ochorenie- karcionóm prsníka. V tomto kroku ošetrovateľského procesu sestra porovnáva získané údaje s normami, hodnotí pacientkine ošetroveteľské a zdravotné problémy, pozitíva i riziká aktuálních a potencionálních ošetřovateľských problémov. Nakoniec formuluje svoje zistenie - závery sesterských diagnóz(3).
Sesterská diagnóza je podstatným bodom ošetrovateľského procesu a je vždy založená na ošetrovateľskej anamnéze. Stanovenie sesterskej diagnózy má dve časti , alebo tri časti. V prvej časti pomenujeme problém, ktorý vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť alebo pozornosť sestry, druhá časť vyjadruje príčinu (dôvod, etiológiu alebo dôkaz) tohoto problému , tretia časť vyjadruje príznak – prejav ošetřovateľského problému.
Skutočné problémy, sprevádzané viditeľnými, merateľnými alebo inak dokázateľnými znakmi opisujú aktuálne ošetrovateľské diagnózy.
Problémy potenciálne, ktoré nie sú momentálne zjavné, ale mohli by nastať, keby sestra nevyužila dostatočne svoje teoretické znalosti, skúsenosti a zručnosti - napr. nebezpečie vzniku preležanín z dôvodov zníženej mobility pacienky, popisujeme v potencionálnych seterských diagnózach.
V tomto kroku spolupráca s pacientkou spočíva v tom, že pacientka potvrdzuje alebo nepotvrdzuje prítomnost - existenciu sesterských diagnóz stanovených sestrou.
Plánovanie
Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti obsahuje v prvom rade stanovenie cieľa. Cieľ je to, chceme dosiahnuť spolu s pacientkou.
Cieľ musí byť:
Ďalším krokom je stanovenie ošetrovateľských intervencií. Tie môžu byť stanovené vtedy, keď sú zhrnuté všetky dáta, problémy, potreby sú identifikované a ciele formulované. Sestra musí byť schopná posúdiť a zvoliť také aktivity alebo činnosti, ktoré podporia pacientku v dosahovaní cieľov.
Stanovením ošetrovateľských intervencií pre celý ošetrovateľský tím je zaručená efektívnosť starostlivosti o pacientku. Pretože je do starostlivosti o pacientku zapojených viac zdravotníckych pracovníkov, musí byť zaručená následnosť - kontinuita tejto plánovanej ošetrovatelskej starostlivosti a tú je možné zaručiť iba vtedy, ak je plán starostlivosti písomne zaznamenaný.
Písanie sesterských ordinácií začína vždy slovesom - vysvetlite, monitorujte, podávajte, atď. Nasleduje obsah intervencie t.j. čo, kde, ako dlho a ako často má byť vykonané.
Pacientka v tomto kroku ošetrovateľského procesu potvrdzuje správnosť stanovených cieľov, vypracováva plán v spolupráci so sestrou, potvrdzuje plánovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Je dôležité, aby aj sama pacientka vedome a zodpovedne ( podia možností pacienky) prevzala svoj diel zodpovednosti za dosiahnutie cieľov.
Realizácia
Realizácia znamená vykonávanie ošetrovateľských intervencií stanovených v ošetrovateľskom pláne, jednotlivými členmi ošetrovateľského týmu. Pacientka vykonáva tú činnosť s ktorou súhlasila pri vypracovaní plánu, zapája sa do výukového procesu, aby zvýšila svoju efektívnosť, informuje o zmenách vo svojom zdravotnom stave.
Hodnotenie ošetrovateľského plánu
K hodnoteniu dochádza v deň, keď bolo dosiahnutie cieľa naplánované. Sestra na základe výsledných kritérií zistí, do akej miery bol cieľ s pomocou naplánovaných intervencií dosiahnutý. Ak k splneniu nedošlo, je treba cieľ prispôsobiť zmenám stavu pacientky alebo pozmeniť plán starostlivosti. Bez priebežného a záverečného hodnotenia nie je ošetrovateľský proces kompletný. Sestra musí vyhodnotiť každý cieľ a o hodnotení previesť zápis, ktorý podpíše.
Ošetrovateľský plán nie je statický, ale progresívny, neustále sa mení, je neustále prispôsobovaný stavu pacientky a jej potrebám. Je to proces, ktorý končí až prepustením pacientky do inej formy starostlivosti alebo domov.
Zásady vedenia ošetrovateľskej dokumentácie
Každá pracovná smena dokumentuje stav pacientky, jjo reakcie na poskytovanú starostlivosť, na ošetrovateľské intervencie a liečbu. Všetky záznamy musia byť:
Záznamy neprepisujeme, neprelepujeme a nepoužívame kryciu farbu. Opravy robíme škrtnutím chybného údaja jednou čiarou a podpíšeme.
Na každom oddelení musí byt menný zoznam - podpisový vzor ošetrovateľského personálu, ktorý sa podieľa na poskytovanej starostlivosti.
Charakteristika použitého ošetrovateľského modelu
Pomerne často sa v klinickej praxi onkologických kliník používa model teoretičky ošetrovateľstva Dorothey E. Oremovej, pretože primárnym cieľom ošetrovateľského procesu, ktorý opíšem, je dosiahnutie samostatnosti pacientky pri uspokojovaní svojich potrieb, pri eliminácii zdravotných problémov, ktoré u nej nastali počas RAT a pri predchádzaní potenciálnych nežiadúcich účinkou RAT.
Teoretička ošetrovateľstva Dorothea E. Oremová
Dorothea E. Oremová získala sesterské vzdelanie na Province Hospital School of Nursing vo Washingtone, D. C., ktoré ukončila v roku 1930. V roku 1939 dosiahla hodnosť bakalára na Catholic University v Amerike. V roku 1967 získala titul doktora vied na Gregortown Univerzity vo Washingtone D.C. V roku 1980 jej udelili cenu za ošetrovateľské teórie – Alumni Achievement Aeard for Nursing Theory na Catholic University v Amerike(1). lmodelu
Oremovej ošetrovateľský model predpokladá, že človek má prirodzenú schopnosť sa o seba starať, neustále osobne prispievať ku svojmu zdraviu. Kladie dôraz na individuálnu zodpovednosť a za najdôležitejšie oblasti ošetrovateľstva považuje prevenciu a zdravotnú výchovu. Ošetrovateľstvo sa zaoberá potrebou sebaopatery a jej poskytovania, aby sa zachoval život a zdravie, aby sa človek zotavil z chorôb alebo poranení a vyrovnal sa s ich dôsledkami.
Pri deficite sebaopatery je závislá starostlivosť zaisťovaná ošetrovateľským personálom. Cieľom ošetrovateľstva je klientova sebopatera. Sestra určuje potrebu sebopatery, plánuje ju, eventuálne realizuje a riadi systém sebaopatery, resp. starostlivosti o chorého člověka(2).
Oremovej model je jednou z filozofií ošetrovateľstva. Objasňuje starostlivosť o seba pri napĺňaní ľudských potrieb. Poukazuje na to že špecifickým záujmom ošetrovateľstva je uspokojovanie potrieb človeka mobilizovaním starostlivosti o seba na podklade ľudskej prirodzenosti, t.j. zachovania zdravia a života, ochrany pred ochorením a zranením alebo zotavovaním sa z ochorenia či poranenia.
Podľa Oremovej poskytuje ošetrovanie profesionálnu pomoc ľuďom s tzv. neschopnosťou, teda deficitom postarať sa o seba, t.j. tým, čo nie sú schopný splniť požiadavky na sebestačnosť, ktoré sú nevyhnutné pre zdravú existenciu človeka. Táto neschopnosť postarať sa o seba je spravidla spojená s chorobou alebo handicapom. Sama choroba či telesné postihnutie ešte nie sú dostatočným dôvodom na ošetrovanie.
V roku 1958 Oremová zistila, že ľudia, ktorí vyžadujú lekársku starostlivosť, nie vždy potrebujú ošetrovanie. Položila si otázku, za akých podmienok je ošetrovanie nevyhnutné. Dospela k záveru, že ide o osoby neschopné zabezpečiť si priebežnú starostlivosť o seba v rozsahu a kvalite, ktoré vyžaduje zdravotný stav(1). Podľa Oremovej je starostlivosť o seba konkrétne správanie, ktoré človek realizuje v prospech svojej existencie, zdravého vývoja a zdravia. Oremovej teória vysvetľuje, kedy vznikne správanie človeka zamerané na starostlivosť o seba. Požiadavky na starostlivosť o seba aktivujú človeka, aby začal starať o seba inak, napr. aby nepil alkohol, neprejedal sa, zmenil pohybový režim a pod. Ak je toto pôsobenie totožné s požiadavkou na zdravú existenciu, vyvolá u neho potrebu starostlivosti o seba.
Deficit starostlivosti o seba je dôvod na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Schopnosť sestry ošetrovať ju oprávňuje túto činnosť vykonávať.
Záver
Ošetrovanie predstavuje komplex schopností na vykonávanie ošetrovateľských činností, ktoré sú aktivované determináciou potrieb u osôb s deficitom starostlivosti o seba. Podobne ako je starostlivosť o seba aktivovaná požiadavkami na starostlivosť, je ošetrovateľská činnosť aktivovaná nedostatkom schopností postarať sa o seba. Tieto činnosti sa navzájom dopĺňajú, pretože ošetrovateľská činnosť zahrňuje aj aktivity podobné starostlivosti o seba samého. Sestra určí dôvody a druh potrebnej starostlivosti, návrh, plán, realizáciu a jej hodnotenie. Sestra by mala byť schopná diagnostikovať, plánovať, realizovať a hodnotiť ošetrovateľské činnosti pri uspokojovaní potrieb pacienta s deficitom starostlivosti o seba. Systém ošetrovania plní dve úlohy:
Literatúra:
Adresa autorky:
h.Doc.PhDr.Ivica Gulášová , Ph.D Narcisová 40
821 01 Bratislava Slovensko
e-mail:ivica.gulasova@post.sk
Autorka vo svojom príspevku přibližuje manažovanie ošetrovateľskej starostlivosti u pacientky s karcinómom prsníka metodou ošetrovateľského procesu. Poukazuje na prednosti a výhody tejto metódy v ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku s karcinómom prsníka. Približuje 5- krokový ošetrovateľský proces , analyzuje jednotlivé kroky ošetrovateľského procesu . Ďalej popisuje využitie Oremovej ošetrovateľského modelu v ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku s karcinómom prsníka.
Kľúčové slová
manažovanie ošetrovateľskej starostlivosti , ošetrovateľský proces , sesterská diagnóza , ošetrovateľský problém , ošetrovateľský model , individuálny prístup , intervencie sestry
Úvod
Spĺňať kritéria pre poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti v súčasnosti (kedy sú problémy manažovania ošetrovateľskej starostlivosti viacrozmerné – personálne obsadenie , materiálno-technické vybavenie , finančné krytie prevádzky oddelenia , styk s poisťovňami a podobne) je vysoko náročné nielen pre vedúce sestry a sestry poverené riadením prevádzky oddelenia , ale aj pre celý ošetrovateľský tím oddelenia .Metóda ošetrovateľského procesu je účinná , efektívna metóda práca sestry , ktorá umožňuje vysoko individuálny prístup k pacientke , k riešeniu jej ošetrovateľských problémov , k saturáci biopsychosociálnych potrieb. Súčasne je v pozícií aktívneho činiteľa v tomto procese – v etape plánovania a vyhodnotenia kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.Manažovanie ošetrovateľského procesu predpokladá zo strany sestry poznať základné a nadstavbové oblasti ošetrovateľského procesu , jeho jednotlivé kroky – etapy , úlohy sestry v nich – tj. pri realizácii ošetřovateľského procesu , komunikačné a iné psychosociálne schopnosti a zručnosti sestry , znalosť a osvojenie si základných etických princípov , pojmový aparát sestry (používanie presnej terminológie a pojmov v zázname ošetrovateľského procesu ) a podobne.Sestra pracuje metódou ošetrovateľského procesu – sama pochopí , prínos tejto pracovnej metódy pre pacienta pri stanovení jeho potrieb i priebežne meniacich sa , či novovzniknutých v dôsledku ochorenia.Umožňuje to charakter ošetrovateľského procesu , ktorý je otvorený , systematický a cyklický.
Všeobecná charakteristika ošetrovateľského procesu
Ošetrovateľský proces je systematická, racionálna metóda plánovania a poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.V ošetrovateľskej starostlivosti o pacientku s karcinómom prsníka je cieľom určiť jej zdravotný stav, skutočné, alebo potenciálne problémy starostlivosti o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb a vykonať špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojeni(3).
Ošetrovateľský proces predstavuje sled piatich logických krokov, ktoré tvoria komplexný plán ošetrovatelskej starostlivosti.
Jednotlivé kroky ošetrovateľského procesu
- Posúdenie zdravotného a biopsychosociálneho stavu pacientky
s karcinómom prsníka- ošetrovateľská diagnóza (získavanie dát a
zhromaždenie informácií o celej osobnosti pacientky)
- Diagnostika – stanovenie sesterských diagnóz - analýza
dát - stanovenie ošetrovateľských problémov (stanovujeme vždy
spoločne s pacientkou )
- Plánovanie - stanovenie cieľov a očakávaných výsledkov,
ktoré by sme chceli dosiahnuť spolu s pacientkou (plánujeme
spoločne – spoločne vyberáme a určujeme vhodné postupy na
zvládnutie ošetrovateľských problémov , na uspokojenie potrieb
pacientky)
- Realizácia ošetrovateľskej starostlivosti – intervencie,
aktivity starostlivosti u pacientky jako úlohy celého
ošetrovateľského tímu
- Hodnotenie – představuje zhodnotenie efektívnosti a kvality ošetrovateľskej starostlivosti - vyhodnotenie dosiahnutých cieľov u pacientky (realizujeme spolu s pacienkou)
Zhromažďovanie informácií o ošetrovateľskej starostlivosti u pacientky
Ošetrovateľská anamnéza je prvá fáza ošetrovateľského procesu a je prostriedkom k systematickému zberu informácií o celej osobnosti pacientky, t.j. dimenzie biopsychosociálnej a duchovnej. Sestra zaznamenáva to, čo vidí, počuje, alebo čo zmerala, a vlastné slová pacientky .
Kladené otázky sú otvorené, t.j. pacientka na ne nemôže odpovedať iba jedným slovom alebo odpoveďou áno - nie (napr.: „Povedzte mi niečo o svojej bolesti“, nie: „Cítite bolesť?“). Sestra nezískava dáta a údaje iba z pozorovania pacientky, ale tiež z dokumentácie, a v prípade potreby od jeho rodiny či priateľov. Má byť v získavaní informácií dôsledná a kreatívna.
Potrebné je, aby sesterská diagnóza bola prevedená najneskôr do 24 hodín po príjme pacientky. Určité údaje sa môžeme dozvedieť od pacientky až po určitej dobe hospitalizácie, keď chorý získa väčšiu istotu a dôveru v ošetrujúci personál. Preto môžeme údaje do ošetrovateľskej anamnézy doplňovať i v priebehu celej hospitalizácie.
Ošetrovateľská anamnéza nie je totožná s anamnézou lekárskou, je medzi nimi zásadný rozdiel. Cieľom ošetrovateľskej anamnézy je nájdenie problémov a potrieb, ktoré pacientke priniesla nebo môže priniesť jej ochorenie – karcinóm prsníka.
Formulár ošetrovateľskej anamnézy je vyplnený perom, pretože sa jedná o právny dokument. Dôležité informácie sú vyznačené červenou, napr. alergie například na antibiotiká , dezinfekčné roztoky , potraviny a podobne. Zápis musí byt čitateľný a obsahuje vždy dátum, kedy bol prevedený a podpis sestry.
Je dôležité, aby pacientka chápala, prečo je zhromažďovanie informácií potrebné , nevyhnutné a aktívne sa zapájala do zhromažďovania informácií, ak to jej stav dovoľuje. Otvorený systém ošetřovatelského procesu umožňuje sestre zaznamenávať, komunikovať a doplňovať informácie podľa meniaceho zo zdravotného stavu pacientky a podia frekvencie a obsahu novovzniknutých potrieb v súvislosti so základným ochorením .
Sestra musí považovať všetky získané informácie za vysoko dôverné , zároveň si uvedomiť prejavenú dôveru zo strany pacienky a jej rodiny , ktorú musí i naďalej upevňovať.
Sesterská diagnóza
Seterská diagnóza znamená stanovenie pacientkiných problémov, alebo potrieb, ktoré priniesla alebo môže priniesť so sebou jej ochorenie- karcionóm prsníka. V tomto kroku ošetrovateľského procesu sestra porovnáva získané údaje s normami, hodnotí pacientkine ošetroveteľské a zdravotné problémy, pozitíva i riziká aktuálních a potencionálních ošetřovateľských problémov. Nakoniec formuluje svoje zistenie - závery sesterských diagnóz(3).
Sesterská diagnóza je podstatným bodom ošetrovateľského procesu a je vždy založená na ošetrovateľskej anamnéze. Stanovenie sesterskej diagnózy má dve časti , alebo tri časti. V prvej časti pomenujeme problém, ktorý vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť alebo pozornosť sestry, druhá časť vyjadruje príčinu (dôvod, etiológiu alebo dôkaz) tohoto problému , tretia časť vyjadruje príznak – prejav ošetřovateľského problému.
Skutočné problémy, sprevádzané viditeľnými, merateľnými alebo inak dokázateľnými znakmi opisujú aktuálne ošetrovateľské diagnózy.
Problémy potenciálne, ktoré nie sú momentálne zjavné, ale mohli by nastať, keby sestra nevyužila dostatočne svoje teoretické znalosti, skúsenosti a zručnosti - napr. nebezpečie vzniku preležanín z dôvodov zníženej mobility pacienky, popisujeme v potencionálnych seterských diagnózach.
V tomto kroku spolupráca s pacientkou spočíva v tom, že pacientka potvrdzuje alebo nepotvrdzuje prítomnost - existenciu sesterských diagnóz stanovených sestrou.
Plánovanie
Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti obsahuje v prvom rade stanovenie cieľa. Cieľ je to, chceme dosiahnuť spolu s pacientkou.
Cieľ musí byť:
- špecifický – t.j. označovať špecifické chovanie, ktoré dokáže, že pacientka dosiahla svoj cieľ
- merateľný – t.j. obsahovať merateľné kritériá pre vyhodnotenie tohoto správania
- realistický - zamýšľa sa nad podmienkami, nutnými k splneniu cieľa
- časovo ohraničený – má obsahovať časový údaj, v ktorom splnenie cieľa očakávame.
Ďalším krokom je stanovenie ošetrovateľských intervencií. Tie môžu byť stanovené vtedy, keď sú zhrnuté všetky dáta, problémy, potreby sú identifikované a ciele formulované. Sestra musí byť schopná posúdiť a zvoliť také aktivity alebo činnosti, ktoré podporia pacientku v dosahovaní cieľov.
Stanovením ošetrovateľských intervencií pre celý ošetrovateľský tím je zaručená efektívnosť starostlivosti o pacientku. Pretože je do starostlivosti o pacientku zapojených viac zdravotníckych pracovníkov, musí byť zaručená následnosť - kontinuita tejto plánovanej ošetrovatelskej starostlivosti a tú je možné zaručiť iba vtedy, ak je plán starostlivosti písomne zaznamenaný.
Písanie sesterských ordinácií začína vždy slovesom - vysvetlite, monitorujte, podávajte, atď. Nasleduje obsah intervencie t.j. čo, kde, ako dlho a ako často má byť vykonané.
Pacientka v tomto kroku ošetrovateľského procesu potvrdzuje správnosť stanovených cieľov, vypracováva plán v spolupráci so sestrou, potvrdzuje plánovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Je dôležité, aby aj sama pacientka vedome a zodpovedne ( podia možností pacienky) prevzala svoj diel zodpovednosti za dosiahnutie cieľov.
Realizácia
Realizácia znamená vykonávanie ošetrovateľských intervencií stanovených v ošetrovateľskom pláne, jednotlivými členmi ošetrovateľského týmu. Pacientka vykonáva tú činnosť s ktorou súhlasila pri vypracovaní plánu, zapája sa do výukového procesu, aby zvýšila svoju efektívnosť, informuje o zmenách vo svojom zdravotnom stave.
Hodnotenie ošetrovateľského plánu
K hodnoteniu dochádza v deň, keď bolo dosiahnutie cieľa naplánované. Sestra na základe výsledných kritérií zistí, do akej miery bol cieľ s pomocou naplánovaných intervencií dosiahnutý. Ak k splneniu nedošlo, je treba cieľ prispôsobiť zmenám stavu pacientky alebo pozmeniť plán starostlivosti. Bez priebežného a záverečného hodnotenia nie je ošetrovateľský proces kompletný. Sestra musí vyhodnotiť každý cieľ a o hodnotení previesť zápis, ktorý podpíše.
Ošetrovateľský plán nie je statický, ale progresívny, neustále sa mení, je neustále prispôsobovaný stavu pacientky a jej potrebám. Je to proces, ktorý končí až prepustením pacientky do inej formy starostlivosti alebo domov.
Zásady vedenia ošetrovateľskej dokumentácie
Každá pracovná smena dokumentuje stav pacientky, jjo reakcie na poskytovanú starostlivosť, na ošetrovateľské intervencie a liečbu. Všetky záznamy musia byť:
- zrozumiteľné, ako v používaní ošetrovateľskej terminológie, tak v čitateľnosti písma
- stručné, aby ich význam nevyvolával žiadne pochybnosti
- úplné, ktoré obsahujú všetky potrebné informácie
- musia obsahovať dátum, čas a podpis sestry, ktorá zápis previedla
Záznamy neprepisujeme, neprelepujeme a nepoužívame kryciu farbu. Opravy robíme škrtnutím chybného údaja jednou čiarou a podpíšeme.
Na každom oddelení musí byt menný zoznam - podpisový vzor ošetrovateľského personálu, ktorý sa podieľa na poskytovanej starostlivosti.
Charakteristika použitého ošetrovateľského modelu
Pomerne často sa v klinickej praxi onkologických kliník používa model teoretičky ošetrovateľstva Dorothey E. Oremovej, pretože primárnym cieľom ošetrovateľského procesu, ktorý opíšem, je dosiahnutie samostatnosti pacientky pri uspokojovaní svojich potrieb, pri eliminácii zdravotných problémov, ktoré u nej nastali počas RAT a pri predchádzaní potenciálnych nežiadúcich účinkou RAT.
Teoretička ošetrovateľstva Dorothea E. Oremová
Dorothea E. Oremová získala sesterské vzdelanie na Province Hospital School of Nursing vo Washingtone, D. C., ktoré ukončila v roku 1930. V roku 1939 dosiahla hodnosť bakalára na Catholic University v Amerike. V roku 1967 získala titul doktora vied na Gregortown Univerzity vo Washingtone D.C. V roku 1980 jej udelili cenu za ošetrovateľské teórie – Alumni Achievement Aeard for Nursing Theory na Catholic University v Amerike(1). lmodelu
Oremovej ošetrovateľský model predpokladá, že človek má prirodzenú schopnosť sa o seba starať, neustále osobne prispievať ku svojmu zdraviu. Kladie dôraz na individuálnu zodpovednosť a za najdôležitejšie oblasti ošetrovateľstva považuje prevenciu a zdravotnú výchovu. Ošetrovateľstvo sa zaoberá potrebou sebaopatery a jej poskytovania, aby sa zachoval život a zdravie, aby sa človek zotavil z chorôb alebo poranení a vyrovnal sa s ich dôsledkami.
Pri deficite sebaopatery je závislá starostlivosť zaisťovaná ošetrovateľským personálom. Cieľom ošetrovateľstva je klientova sebopatera. Sestra určuje potrebu sebopatery, plánuje ju, eventuálne realizuje a riadi systém sebaopatery, resp. starostlivosti o chorého člověka(2).
Oremovej model je jednou z filozofií ošetrovateľstva. Objasňuje starostlivosť o seba pri napĺňaní ľudských potrieb. Poukazuje na to že špecifickým záujmom ošetrovateľstva je uspokojovanie potrieb človeka mobilizovaním starostlivosti o seba na podklade ľudskej prirodzenosti, t.j. zachovania zdravia a života, ochrany pred ochorením a zranením alebo zotavovaním sa z ochorenia či poranenia.
Podľa Oremovej poskytuje ošetrovanie profesionálnu pomoc ľuďom s tzv. neschopnosťou, teda deficitom postarať sa o seba, t.j. tým, čo nie sú schopný splniť požiadavky na sebestačnosť, ktoré sú nevyhnutné pre zdravú existenciu človeka. Táto neschopnosť postarať sa o seba je spravidla spojená s chorobou alebo handicapom. Sama choroba či telesné postihnutie ešte nie sú dostatočným dôvodom na ošetrovanie.
V roku 1958 Oremová zistila, že ľudia, ktorí vyžadujú lekársku starostlivosť, nie vždy potrebujú ošetrovanie. Položila si otázku, za akých podmienok je ošetrovanie nevyhnutné. Dospela k záveru, že ide o osoby neschopné zabezpečiť si priebežnú starostlivosť o seba v rozsahu a kvalite, ktoré vyžaduje zdravotný stav(1). Podľa Oremovej je starostlivosť o seba konkrétne správanie, ktoré človek realizuje v prospech svojej existencie, zdravého vývoja a zdravia. Oremovej teória vysvetľuje, kedy vznikne správanie človeka zamerané na starostlivosť o seba. Požiadavky na starostlivosť o seba aktivujú človeka, aby začal starať o seba inak, napr. aby nepil alkohol, neprejedal sa, zmenil pohybový režim a pod. Ak je toto pôsobenie totožné s požiadavkou na zdravú existenciu, vyvolá u neho potrebu starostlivosti o seba.
Deficit starostlivosti o seba je dôvod na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Schopnosť sestry ošetrovať ju oprávňuje túto činnosť vykonávať.
Záver
Ošetrovanie predstavuje komplex schopností na vykonávanie ošetrovateľských činností, ktoré sú aktivované determináciou potrieb u osôb s deficitom starostlivosti o seba. Podobne ako je starostlivosť o seba aktivovaná požiadavkami na starostlivosť, je ošetrovateľská činnosť aktivovaná nedostatkom schopností postarať sa o seba. Tieto činnosti sa navzájom dopĺňajú, pretože ošetrovateľská činnosť zahrňuje aj aktivity podobné starostlivosti o seba samého. Sestra určí dôvody a druh potrebnej starostlivosti, návrh, plán, realizáciu a jej hodnotenie. Sestra by mala byť schopná diagnostikovať, plánovať, realizovať a hodnotiť ošetrovateľské činnosti pri uspokojovaní potrieb pacienta s deficitom starostlivosti o seba. Systém ošetrovania plní dve úlohy:
- buď sestra riadi samostatnú starostlivosť pacienta, to znamená, že sa pokúsi zlepšiť stav ošetrovaného (napr. poskytnutím informácie)
- alebo sestra zabezpečí starostlivosť na základe požiadaviek ošetrovaného, ktorý nie je schopný alebo nemôže vykonať túto činnosť sám (napr. zhromaždiť si informácia, umyť sa)(3).
Literatúra:
- Farkašová , D et al .:Ošetrovateľstvo – teória.Martin , Osveta
,2002
-
http//www.mou.cz/mou/section-show.jsp?s=901%7C903%7C917selldDoc=201
- Kozierová ,B, Erbová , G. ,Olivierová , R.:Ošetrovateľstvo I , II , Martin , Osveta ,1995
Adresa autorky:
h.Doc.PhDr.Ivica Gulášová , Ph.D Narcisová 40
821 01 Bratislava Slovensko
e-mail:ivica.gulasova@post.sk
Datum přednesení příspěvku: 7. 1. 2006
