Sestra v rozšírenej roli - sestra obhajkyňa práv pacienta

Súhrn
Autori analyzujú úlohy sestry z pozície jej rozšírenej roli – sestry obhájkyňe práv pacienta. Poukazujú na skutočnosť, že submisívna pozícia pacientov sa zmenila, pacienti sú informovaní o svojich právach. Na druhej strane uplatňovanie práv pacientov zo strany pacientom má svoje úskalia a medze. Jedná sa o to, že spôsob akým boli implementované nespĺňali kritéria uvedenia ich do života širokej laickej verejnosti, z čoho následne vznikli pochybnosti, často i neopodstatnené, voči lekárom a sestrám. Jednoducho povedané, pacient, pacientka si vytvorili svoju vlastnú „predstavu“ práv pacientov, uplatnili tzv. subjektívne právo z čoho následne vznikali nedorozumenie a sťažnosti na prístup lekárov a sestier.
Cieľom príspevku je ozrejmiť skutočnú, reálnu situáciu v oblasti nárokovania uplatňovania práv pacientov.
Kľúčové slová: práva pacientov, sestra – pacientova advokátka, rešpektovanie pacienta, usmerňovanie, kontrola

Úvod
Každý človek je individualita, má svoje jedinečné vlastnosti, postoje, názory a potreby.

SESTRA – ako nositeľka ošetrovateľského povolania by mala byť vzdelaná, emocionálne a sociálne zrelá a pozitívne orientovaná starať sa o druhých. Zárukou kvality ošetrovateľskej starostlivosti je v prvom rade človek – poskytovateľ, ktorý je najdôležitejším článkom v procese tvorby hodnôt, dosahovania výsledkov a úspechu.

Prvky kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti
Podľa medzinárodnej rady sestier (ICN) kvalitná ošetrovateľská starostlivosť:

• vyúsťuje do najväčšieho možného zlepšenia zdravia za čo najkratší čas
• kladie dôraz na prevenciu a liečbu v ranom štádiu
• poskytuje sa načas, bez zbytočných odkladov
• snaží sa dosiahnúť informovanú spoluprácu a spoluúčasť pacienta
• je založená na vedeckých princípoch, na využívaní primeraných technológií a profesionálnych zdrojov
• vyznačuje sa záujmom o pacienta s cieľom odstrániť jeho úzkosť, stres, záujmom o jeho dobrý telesný a duševný stav
• je dostatočne zdokumentovaná v záujme kontinuity starostlivosti a jej podrobného vyhodnocovania

Uvedené základné prvky kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti sú pre všetky sestry záväzné.

V ošetrovateľskom povolaní je symbolom múdrosti – kniha, lásky – srdce a pomoci – ruka. Ošetrovateľstvo je i svetlo lampy – symbolu medzinárodnej rady sestier (ICN). Ošetrovateľstvo je povolanie žien. Žena sa identifikuje vo vzťahu k druhému človeku a v starostlivosti o neho. V tom je jej podstata, veľkosť no i zraniteľnosť.

Ošetrovateľstvo sa musí utvárať ako behaviorálna veda a umenie s holistickým prístupom k človeku. Nielen ako činnosť, ale aj ako proces zložený z interaktívnych a determinujúcich dimenzií. Ošetrovateľstvo sa definuje ako odborná starostlivosť o chorých. Predmetom ošetrovateľstva je skúmať ošetrovateľské aspekty starostlivosti o jedinca a skupiny, t.j. interkacie a determinácie medzi osobou, zdravím a prostredím vzniknuté z požiadavky uspokojovania potrieb.

Sestra v roli obhájkyne práv pacienta má možnosti usmerňovať, hájiť a kontrolovať kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti.

Chorý človek má špecifické postavenie v ľudskej spoločnosti i v systéme zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom na svoju zraniteľnosť, niekedy až bezmocnosť a neschopnosť uplatňovať svoje požiadavky a nároky potrebuje zvýšenú pozornosť, ochranu a zabezpečenie rešpektovania svojich prirodzených práv.

Zdanlivé znižovanie dôstojnosti chorého človeka dané existujúcim fyzickým, zmyslovým alebo psychickým hendikepom akoby zužovalo, ba niekedy až eliminovalo prirodzenú základňu jeho práv. To môže niekedy viesť ku skutočnému nezáujmu, nerešpektovaniu práv konkrétneho pacienta, k jeho diskriminácii alebo až k neprípustným manipuláciám vo všetkých dimenziách jeho ľudskej existencie. Aby k takýmto situáciám neprichádzalo, musíme mať na pamäti, že náš pacient – klient nie je predmet, vec alebo číslo.

Rešpektovanie pacienta
Chorému človekovi najviac času, starostlivosti a energie venuje zdravotná sestra. Jedným zo základných predpokladov optimálneho terapeutického vzťahu sestra – pacient je správna vzájomná komunikácia. Správna v tom zmysle, že v nej dominuje prospech pacienta.

Pacient by mal byť v terapeutickom vzťahu spolupracovníkom, spoluliečiteľom.

Paternalistický prístup zdravotníckeho pracovníka je odôvodnený len v prípadoch náhleho ohrozenia života. Pacient má mať počas liečby a počas hospitalizácie možnosť
vyjadriť svoje vlastné pocity, túžby a želania. Chorý človek nie je len súbor atómov, molekúl, buniek, koncentrácií a biopotencionálov. V podmienkach nášho zdravotníctva sa často rozhoduje aj proti jeho vôli, bez ohľadu na špecifiká jeho premorbídnej a morbídnej osobnosti. Niekedy sa v praxi stretávam, že v dôsledku neochoty nájsť si čas pre pacienta, sú mu poskytnuté informácie síce podľa litery zákona, ale nezrozumiteľne a nevhodne. Chorý človek netúži po tom, aby sa sestry pred ním prezentovali len ako múdre, sčítané a orientované odborníčky, ale skôr túži po tom, aby sa mu v jeho ťažkých chvíľach venoval úprimný ľudský pohľad a primeraná reakcia na jeho aktuálne i očakávané potreby.

Na nevyhnutnosť ľudského prístupu aj u sestry upozorňuje Všeobecná deklarácia ľudských povinností v kapitole Základné princípy humanity:

1. Každá osoba, nech je akéhokoľvek pohlavia, etnického pôvodu, sociálneho postavenia, akéhokoľvek jazyka, veku, národnosti a náboženstva, má povinnosť jednať ľudsky so všetkými ľuďmi.
2. Nikto nemá právo podporovať neľudské jednanie akéhokoľvek druhu, všetci ľudia majú povinnosť zasadzovať sa na podporu dôstojnosti a sebaúcty všetkých ostatných ľudí.
3. Všetci ľudia nadaní rozumom a svedomím majú v duchu solidarity prevziať zodpovednosť voči každému a všetkým, voči rodinám a spoločenstvám, voči národom, rasám a náboženstvám. Nečiň nikomu to, čo nechceš, aby druhí činili tebe (Dolista, 2004).

Choroba často bráni pacientovi žiť život tak, ako bol zvyknutý on i jeho najbližší, čo samo o sebe vedie k neistote. Úzkostná reakcia sa často prehlbuje, generalizuje a vyúsťuje do depresívnych pocitov. Choroba totiž často povie/nepovie svoje tajomstvá v príčinných zátvorkách a iba ten, kto je pripravený, môže byť úspešný (Novotný, 2004).

Strach sa mieša s beznádejou, prítomnosť sa javí neprijateľná a budúcnosť nemá perspektívu. Od empatickej sestry sa požaduje predovšetkým ochota kontaktovať sa s chorým a trpezlivo načúvať. Na túto skutočnosť upozorňuje Trešlová, ktorá uviedla vo svojom príspevku o spoluprácii s katedrou ošetrovateľstva v Holandsku – Hanzehogeschool van Groningen Fakulty Gama – práve dve študentky z tejto fakulty spracovávali záverečnú výstupnú prácu na tému: „Ošetřovatelství je provádění péče tvýma očima“ (Trešlová, 2004). Aj takéto zameranie profilu – osobnosti absolventov fakúlt ošetrovateľstva je potrebné pre permanentné upevňovanie pozitívneho vzťahu k povolaniu, k pacientom, k sebe samej.

Vysoko pozitívne hodnotím spôsob prípravy budúcich zdravotníckych pracovníkov, sledujúc mnohostranné aktivity fakulty práve - Jihočeská univerzita, ktorá pod vedením vedúcej katedry – pani Doc. Valérie Tóthovej vníma ciele predmetu Ošetřovatelství nadčasov.  Ako uvádza, cieľom tohoto štúdijného odboru je nielen poskytnúť študentom teoretický základ ošetrovateľskej starostlivosti a návod k prevádzaniu určitých výkonov, ale i poskytnúť študentom pomoc pre vytvorenie dobrého vzťahu k chorým, ktorý by mal vychádzať z holistického pohľadu na ľudskú bytosť, t.j. chápať človeka nielen somaticky, ale i v celej bohatosti bio-psycho-sociálnych komponentov.

Komplex vedomostí a schopností, ktorý študent v priebehu výuky získa, je zameraný jednak na splnenie potrieb chorého človeka tak, aby mu nechýbalo nič z toho, čo by urobil sám pre seba, keby nebol odkázaný na pomoc druhých a jednak na starostlivosť o jeho duševnú pohodu, aby nestrácal svoju dôstojnosť a bol odhodlaný znovu získať sebestačnosť, samostatnosť a nezávislosť (Tóthová, 2004). To je možné iba vtedy, ak rešpektujeme pacienta ako plnohodnotnú osobnosť so všetkými právami a pristupujeme k nemu s úctou. Nie je to iba repetícia našich vedomostí a skúseností profesionálnej zručnosti, ale je to i láska a takt, tolerancia a etika na všetkých úrovniach. Medicína (i ošetrovateľstvo) je našim výsostným poslaním, je to služba blížnym, je to sväté krédo pre každého z nás, ktoré nás musí stimulovať byť stále lepšími (Novotný, 2004).

Súčasná vyspelá medicínska technika vzďaľuje neraz sestru od pacienta. Nekontrolované uplatňovanie ekonomických záujmov mení - podľa mojich skúseností - v teréne chorého človeka na zajatca rôznych úsporných opatrení a výkonov, ktorých hlavným motívom sa stáva zisk poisťovne, prípadne osobná prestíž revíznych lekárov. Pacient stráca možnosť o sebe a veciach, ktoré sa ho týkajú, rozhodovať.

Uvedenou problematikou o sociálnych neistotách v súvislosti s globalizáciou sa zaoberala i konferencia v Ostrave, na ktorej Ján Keller z Ostravskej univerzity v Ostrave vo svojom príspevku predniesol úvahu o sociálnych neistotách, ktoré sa opäť objavujú v súvislosti s globalizáciou. Upozorňoval, že sociálny štát, ktorý mal minimalizovať práve sociálne neistoty stráca procesom globalizácie svoju rolu (Čapková, 2004).

Sestra – ako obhajkyňa práv pacienta - by sa preto mala zaujímať i o verejný, politický život, dianie okolo seba, výsledky ktorého sa prezentujú v občianskych a právnych normách, zákonoch. Z uvedeného aspektu je priam žiadúce, aby sestry vykonávali určitné poradie i výkonné aktivity, zamerané na ekonomickú a sociálnu stránku ošetrovateľskej starostlivosti. Nakoniec, takéto úlohy vyplývajú z inej – ďalšej sociálnej role sestry – sestra nositeľka zmeny.

Práva pacientov
Hnutie práv pacientov nadobudlo v posledných rokoch v celosvetovom meradle intenzívne dimenzie. Vznikli rôzne deklarácie práv pacientov, ktorí trpia určitými chorobami, poruchami zdravia, fyzickým, zmyslovým, či mentálnym hendikepom. Deklarácie Svetovej zdravotníckej organizácie WHO a Svetovej asociácie lekárov, ktoré sú obsahovo takmer zhodné, predstavujú východisko i rámec na diskusiu o právach pacientov na národnej i regionálnej úrovni.

V súčasnej situácii slovenského zdravotníctva sa pomerne veľká časť zodpovednosti za zdravie a finančné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti presúva na plecia samotného pacienta. To len podčiarkuje dôležitosť a aktuálnosť diskusie o problematike práv pacientov, kde nemožno zabúdať na požiadavku plného rešpektovania dôstojnosti pacienta – nositeľa i subjektu prirodzených ľudských práv, ktorých špecifickým vyjadrením sú práva pacienta.

Sestra vo vzťahu k pacientovi vystupuje v rôznych rolách. Aby bola správnou „obhajkyňou práv pacienta“, musí jeho práva dôkladne poznať. Z týchto práv pre sestru plynú určité psychosociálne predpoklady a postoje, ktoré by mala ovládať, ktoré by mala osvojené a v kontakte s pacientom ich aj uplatňovať.

Z listiny práv pacienta vyplývajú pre ošetrovateľstvo tieto skutočnosti:

1. Pacient má právo na ohľaduplnú a zdvorilú starostlivosť. Má právo na vysvetlenie o tom, čo sa má stať, prečo a kedy. Má právo podieľať sa na plánovaní jehostarostlivosti. Ohľaduplnosťou a zdvorilosťou sa rešpektuje dôstojnosť každého jedinca. Terapia choroby môže byť totiž úplne neosobná, avšak o pacienta musí byťplne osobná (Novotný, 2004). Sestra prejavuje svoj rešpekt pozorným načúvaním klienta, jeho podporných osôb a tlmočením ich záujmu príslušným ľuďom.
2. Pacient má právo od svojho lekára získať úplné priebežné informácie týkajúce sa jeho diagnózy, liečby a prognózy v zrozumiteľných termínoch. Ak pacient požiada o tieto informácie sestru, tá má pretlmočiť žiadosť lekárovi a zaznamenať pacientove otázky, ako aj odpovede do jeho karty. Dnes sa podporuje názor, že pacienti majú právo dozvedieť sa úplnú pravdu a dostať úplnú informáciu o svojej zdravotníckej starostlivosti. Sestry majú vysvetliť nezávislé ošetrovateľské postupy pravdivoa úplne. Ak poskytnutie informácií sa medicínsky pacientovi neodporúča, majú sa odovzdať najvhodnejšej blízkej osobe. Sestry majú informovať lekára o všetkýchpacientových otázkach, podrobne ich prediskutovať a zdokumentovať. Ako uvádza Dolista, vo Všeobecnej deklarácií ľudských povinností, v kapitole Pravdivosťa tolerancia: Čl. 12. Každý človek je povinný hovoriť a jednať pravdivo. Nikto, nech je akokoľvek mocný, nesmie klamať. Musí však byť rešpektované právo na súkromie a na dôvernosť osobných a pracovných informácií. Nikto nie je povinný hovoriť celú pravdu vždy a každému.Čl. 13 Všeobecné etické hodnoty a zásady sú záväzné pre každého, tiež pre politikov, lekárov a právnikov, ktorí všetci majú tiež zvláštne povinnosti voči svojim klientom. Rôzne profesionálne etické kódexy zásad jednania majú mať ako základ všeobecné etické merítka (Dolista, 2004).
3. Pacient má právo na získanie potrebných informácií od lekára, aby mohol dať súhlas na začatie akejkoľvek procedúry či liečby. Má právo dať, ale aj stiahnuť svoj súhlas po informácii. Významnou stratégiou sestry je koordinovať medicínske, technické a ošetrovateľské činnosti v mene pacientovho blaha do zmysluplného procesu, ktorý pacient a jeho rodina môžu využiť pri podieľaní sa na rozhodnutiach o tomto procese. Ak sestry nabádajú pacienta k spolupráci, pacient sa cíti istejší a spokojnejší pri vykonávaní rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o neho.
4. Pacient má právo odmietnuť liečbu v medziach zákona a byť informovaný o medicínskych dôsledkoch svojho počínania. Má právo na rozhodovanie o sebesamom. Tak ako má právo na súhlas informovaného, rovnaké právo má aj na odmietnutie liečby. Dospelý klient, ktorý je pri vedomí a je medicínsky zodpovedný zasvoje činy, má právo odmietnuť akýkoľvek interný, či chirurgický výkon. Keď už raz pacient liečbu odmietne, nik ju viac nesmie začať. Pacienti sa však ani takto nezriekajú práva na lepšiu liečbu za daných okolností.
5. Pacient má právo na ohľad týkajúci sa jeho súkromia v súvislosti s ošetrovateľskou starostlivosťou. Ľudia majú veľmi rozdielne hľadiská na to, čo je porušenie súkromia a ohrozenie ich dôstojnosti. Preto iba sám klient môže rozhodnúť, či dovolí narušenie svojho súkromia. I keď sa pacient, ktorý podpíše súhlas s vyšetrením či liečbou zriekne určitých aspektov súkromia v priebehu vyšetrenia či liečby, jeho súkromie možno narušiť iba do najnižšej možnej miery. Napr. pacient, ktorý dal súhlas na fyzikálne vyšetrenie sa musí vyzliecť: sestra mu zabezpečí určité súkromie tým, že mu poskytne plášť či zástenu, osobitnú miestnosť alebo oddelený priestor. Ak aj klient súhlasí s vyšetrením, neznamená to, že súhlasil s prítomnosťou ľudí, ktorí nie sú na vyšetrení priamo pracovne zainteresovaní. Právo na súkromie je úzko späté s osobnou dôstojnosťou človeka. Ľudia vystavení „na obdiv“ sa môžu cítiť ponížení a zmätení. Nepríjemný zážitok, keď boli prezeraní skupinou zdravotníckych pracovníkov vrátane študentov ošetrovateľstva, im môže zostať v pamäti celé roky. Sestra sa musí ubezpečiť, že pacient plne chápe situáciu a súhlasí s prítomnosťou zdravotníckeho personálu, ktorý sa na jeho liečbe či vyšetrení priamo nezúčastňuje. Pacienti majú právo byť vyšetrovaní a prezeraní iba ľuďmi priamo zainteresovanými do starostlivosti o nich. Lekár i sestra zodpovedajú za vyžiadanie súhlasu od pacienta, ak ho má vyšetrovať napr. študent medicíny či ošetrovateľstva. Pacienti majú právo na súkromie i po smrti. Súkromie tiež znamená nezasahovanie do pacientovho osobného života a nevyzradenie dôvernej informácie. Sestry môžu byť zobrané na zodpovednosť pred zákonom, ak urobia hocičo bez súhlasu pacienta, čo by mohlo uraziť pacienta, alebo dotknúť sa, v rozumnom rozmedzí, citov daného pacienta. Spôsoby, akými možno narušiť pacientovo súkromie sú: zachytenie súkromnej konverzácie, prehrabávanie sa v pacientových vreckách či taške, fotografovanie pri bezvedomí, kladenie otázok, ktoré nesúvisia s pacientovým zdravím.
6. Pacient má právo na dôvernosť všetkých komunikácií a záznamov týkajúcich sa starostlivosti o neho. Súkromie úzko súvisí s dôvernosťou. Iba sám pacient môže daťnahliadnuť osobám, ktoré sa priamo nezúčastňujú na starostlivosti o neho do svojich zdravotných záznamov. Iba pacient má právo poskytnúť informáciu podporným osobám alebo iným. Dôvernosť je i súčasťou etického kódexu. Ďalším aspektom dôvernosti je manipulácia s počítačovými údajmi. Hoci počítače v mnohých ohľadoch uľahčili zdravotnícku starostlivosť, prakticky každá osoba ovládajúca vstupný kód sa môže dostať k dôverným údajom o pacientoch. Preto sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci musia strážiť dôvernosť pacientových údajov a nevydávať počítačové kódy neoprávneným osobám.
7. Pacient má právo očakávať, že zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa pacient lieči (nemocnica) musí v rámci daných možností racionálne odpovedať na jeho žiadosťo služby. Nemocnica musí zabezpečiť vyhodnotenie služby alebo prijatie, ak je indikované naliehavosťou prípadu. V medicínsky zdôvodnených prípadoch môže byť pacient preložený do iného zariadenia, ale až potom, keď sa mu poskytla úplná informácia a vysvetlenie o zdôvodnení a alternatívach takéhoto preloženia. Inštitúcia, do ktorej má byť pacient preložený, musí najprv súhlasiť s jeho prijatím.
8. Pacient má právo na informáciu o vzťahoch jeho nemocnice k iným inštitúciám zdravotníckej starostlivosti či vzdelávania vo veciach týkajúcich sa jeho starostlivosti. Pacient má právo na informáciu o existencii všetkých profesionálnych vzťahov medzi osobami, ktoré ho liečia vrátane ich mien. Sestry sú čoraz väčšmi zainteresované do otázok, ako je rozpočet, týkajúci sa starostlivosti o pacienta. Pacienti, ktorí nie sú spokojní s poskytovanou starostlivosťou, musia to oznámiť príslušnému zamestnancovi nemocnice. Každá zdravotná agentúra by mala riešiť sťažnosti pacientov. Jedným z trendov v zdravotníckej starostlivosti je pacientova advokácia, ktorá je na niektorých pracoviskách v kompetencii sestier.
9. Pacient má právo na poskytnutie všetkých dôležitých informácií, ak nemocnica navrhuje zahrnúť ho do pokusného programu, ktorý by mohol ovplyvniť jehoošetrovanie alebo liečbu. Pacienti majú právo súhlasiť alebo odmietnuť podieľať sa na experimentálnych výskumoch.
10. Pacient má právo očakávať odôvodnené pokračovanie starostlivosti o neho. Má právo dozvedieť sa, akú starostlivosť bude potrebovať po prepustení z nemocnice. Túto zodpovednosť často preberá sestra, ktorá pokračuje v starostlivosti a poúčaní pacienta vrátane odporúčania inej zdravotníckej pomoci a služieb. Pacient má právo očakávať, že mu bude poskytnutý spôsob, akým bude svojím lekárom alebo jeho zástupcom priebežne informovaný o svojom zdravotnom stave.
11. Pacient má právo preskúmať účet o výdavkoch na svoju starostlivosť a dostať o ňom vysvetlenie bez ohľadu na to, kto ho uhradí. Sestry často zaznamenávajú zúčtovateľné položky napr. výdavky za obväzy, lieky a pod. Na niektorých pracoviskách je povinnosťou sestry informovať pacienta o týchto výdavkoch.
12. Pacient má právo poznať nemocničný poriadok a nariadenia týkajúce sa hospitalizácie. Niektoré zdravotnícke zariadenia poskytujú letáčiky so zoznamom pravidiel, ako sú: návštevné hodiny a informácie o stravovaní, telefónnej službe a pod. Sestry musia objasňovať informácie a zodpovedať otázky pacientov o nemocničnom režime. Takisto vysvetľujú pravidlá týkajúce sa určitých procedúr, ktoré treba dodržiavať kvôli bezpečnosti napr. pri použití kyslíka alebo infekčných ochoreniach.

Sestra – pacientova advokátka

Advokát obhajuje záujmy druhej osoby alebo odôvodňuje, dokazuje určitú vec alebo návrh. Pacientov advokát obhajuje jeho práva, čo je pre neho najlepšie, v prospech uspokojenia jeho potrieb a ochrany jeho práv. Niektoré sestry považujú advokáciu v prospech pacienta za svoju základnú úlohu.

Podľa všeobecného názoru pacienti potrebujú advokáta na ochranu svojich práv, ktorý by sa ich v prípade potreby zastal. Reprezentuje pacienta, predkladá jeho názory, tlmočí a vysvetľuje mu jeho práva.

Podľa Kohnkea konanie advokáta spočíva v:

• Oboznámení klientov s ich právami v osobitných situáciách a ubezpečenie sa o tom, že majú všetky potrebné informácie na urobenie správneho rozhodnutia.
• Podporovaní pacientov v ich rozhodnutiach.
• Podpora môže spočívať v konaní i slovách. Treba prijať a rešpektovať pacientove právo na rozhodnutie aj v prípade sestrinho odborného názoru, že rozhodnutie je nesprávne.

Obhajovanie pacientov sestrou vychádza z viery, že:

• Každý má právo vybrať si prostriedky, ktoré považuje za potrebné na uchovanie života.
• Každý má právo uplatňovať svoj názor na najlepší spôsob dosiahnutia prostriedkov na uchovanie života.
• Každý má právo voľne s týmito prostriedkami nakladať spôsobom, ktorý si sám vyberie, bez donútenia inými.

Charakteristika zodpovednej advokácie pacienta:

• Prejavenie záujmu o celkovú situáciu pacienta.
• Rozpoznanie toho, čo pacient skutočne potrebuje, čo sa nemusí vždy zhodovať s tým, čo pacient v strese vyžaduje.
• Zistenie, aký účinok má zmena pacientovej situácie na iných.
• Vyváženie pacientových potrieb voči potrebám iných a ovplyvňovanie, aby zmena prebiehala pomaly.
• Uznanie významu dobrých pracovných vzťahov a komunikácie s inými.

Záver
Ako som už na začiatku spomenula, dnešná ťaživá ekonomická situácia vedie k šetreniu najmä zo strany poisťovní a žiaľ, mám dojem že niekedy aj na úkor pacienta. Sestra sa musí vedieť orientovať aj vo vzťahoch k poisťovniam, musí byť asertívna v záujme pacienta.

Najmä starší ľudia nepoznajú svoje práva a snažia sa uspokojiť s tým, čo im je dané. Neuvedomujú si, že sa im niekedy upierajú ich práva a preto je tu sestra, ktorá by ich mala upozorniť na možnosti, ako ich dosiahnuť, prípadne sa postaviť a argumentovať za ne, uplatňovať si svoje práva v sociálnej roli pacienta. Nie je to ľahká úloha, vyžaduje od sestry pevné zanietenie, čas, argumentácie, niekedy aj nepríjemné strety, ale vždy musí v prvom rade pamätať na blaho pacienta.

Literatúra:

1. Jurgová, E.: Praktické a rodinné lekárstvo, Západoslovenské tlačiarne, š. p., Bratislava 1994.
2. Kozierová, B.: Ošetrovateľstvo 1, Osveta, Martin 1995.
3. Rybár, J. a kol.: Filozofia a kongitívne vedy, IRIS, Bratislava 2002.
4. Sestra, odborný mesačník pre ošetrovateľstvo, č. 3, marec 2004.
5. Dolista, J.: Všeobecná deklarace lidských povinností, Kontakt, roč. VI., 2004/1, in: Zpravodaj České křesťanské akademie, 1998/2.
6. Čapková, J.: Zpráva o konferencii – „Globalizace a její geopolitické kulturní, ekonomické a ekologické aspekty“ konaní 8. – 10. října 2003 v Ostravě, Kontakt, roč. VI., 2004/1, str. 66
7. Trešlová, M.: Výročie založené katedry ošetřovatelství partnerské školy. Kontakt, roč. VI, 2004/1, str. 64.
8. Tóthová, V.: Prezentace katedry ošetřovatelství ZSFJU v Českých Budějovicích. Kontakt, roč. VI, 2004/1, str. 57
9. Novotný, J.: Potrebujeme aj v súčasnosti etiku a bioetiku v medicíne, diagnostike a terapii? Kontakt, roč. VI, 2004/3, str. 144 – 149.

Sborník