Riešme obezitu u pacientov s karcinómom prostaty.

   Úvod

   Pacienti so zhubným onkologickým ochorením sú vo zvýšenej miere ohrození rizikom recidívy samotného ochorenia a sekun-dárnymi následkami aj po dosiahnutí remisie. Pacienti s karcinómom prostaty nie sú výnimkou. Prognózu ochorenia, zisteného vo včasných štádiách, môže ovplyvniť mnoho faktorov. Jedným z nich je obezita. Vzniká v dôsledku nezdravého stravovania, sedavého spôsobu života a nedostatočnej pravidelnej pohybovej aktivity pacienta. Nadváha a obezita u pacienta s diagnostikovaným karcinómom prostaty zvyšuje riziko recidívy a progresie ochorenia. Preto dôležitou súčasťou terciárnej prevencie, v ktorej dôležitú úlohu zohráva sestra, by mal byť váhový manažment a edukácia zameraná na odstraňovanie spomenutých rizikových faktorov. Výsledkom edukačnej činnosti sestry by mala byť redukcia a úprava hmotnosti obézneho pacienta.

   Incidencia a mortalita karcinómu prostaty v Slovenskej republike

  V roku 2006 bolo v Slovenskej republike zaznamenaných 25 894 novozistených zhubných ochorení. Incidencia karcinómu prostaty za spomínaný rok predstavovala 1354 prípadov, pričom 501 mužov zomrelo na toto ochorenie. Na Slovensku karcinóm prostaty zaujíma po zhubných nádoroch kože, nádoroch priedušiek a pľúc a karcinóme kolorekta u mužov štvrté miesto v rebríčku incidencie zhubných nádorov (Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike 2006, 2010, s. 173).

   Vplyv výživy, obezity na incidenciu karcinómu prostaty

  Nesprávna výživa a obezita sa podieľajú na vzniku 35 – 40 % karcinómov, u mužov predovšetkým hrubého čreva, konečníka a prostaty (Valovičová, 2007, s. 18). Mnohí odborníci predpokladajú, že diéta a životný štýl môžu mať vplyv na vznik Ca prostaty. Výživa zohráva významnú úlohu pri manifestácii karcinómu prostaty a rozvoji ochorenia. Konzumácia stravy bohatej na živočíšne tuky je rizikovým faktorom pre vývin tejto malignity. Tento fakt potvrdzujú údaje z USA a z ekonomicky vyspelých krajín, kde je vysoká spotreba živočíšnych tukov a červeného mäsa. Nízka incidencia Ca prostaty v ázijských krajinách má súvislosť s diétou s nízkym obsahom živočíšnych tukov, vysokým obsahom vláknin a fytoestrogénov (Ondruš, 2006, s. 14). Niektoré štúdie dokazujú, že vysoká konzumácia najmä červeného mäsa (pre vysoký obsah tuku v ňom) môže zvyšovať riziko karcinómu prostaty až o 30 %. Dvojnásobné riziko platí pre karcinóm prostaty, ktorý je lokálne pokročilý a matastázujúci (Schmidt, 2007, s. 167).

   Čo sa týka vzťahu obezity a incidencie karcinómu prostaty, názory odbornej verejnosti sú protichodné (Hsing, 2007, s. 844S). Niektoré štúdie poukazujú na negatívny vplyv obezity na vznik tohto zhubného ochorenia. Podľa Smaletz a kol. je obezita biologicky spojená s rozvojom Ca prostaty a obézni pacienti majú zvýšené riziko mať viac agresívnejšiu formu rakoviny v čase diagnostikovania lokalizovaného Ca prostaty (Smaletz, 2010).

   Vplyv výživy, obezity na recidívu a mortalitu karcinómu prostaty

  Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že obezita zohráva negatívnu úlohu u pacienta po diagnostikovaní karcinómu prostaty a má vplyv na celkové prežívanie pacienta. Mnohé štúdie potvrdzujú hypotézu, že obezita zvyšuje riziko recidívy a progresie ochorenia, skracuje prežívanie pacientov a  zvyšuje riziko mortality na toto ochorenie (Rodriguez, 2001, s. 345, Amling et al., 2004, s. 439, Kane, 2005, Bassett, 2005, s.1060, Gong, 2007, s. 1194, Hsing, 2007, s. 845S). Zmena životného štýlu môže v niektorých prípadoch inhibovať progresiu ochorenia. Podľa doktora Deana Ornisha (2005) existuje dôkaz, že diéta a zmeny v životnom štýle (fyzická aktivita, redukcia stresu) môžu spomaliť progresiu rakoviny prostaty.

   Preto redukcia hmotnosti a zmena stravovacích návykov, ako aj celkového spôsobu života u obéznych pacientov s karcinómom prostaty môžu po diagnostikovaní ochorenia a po ukončení liečby predstavovať skutočné benefity, ktoré sa odrážajú v zlepšení prežívania i kvality života prežívajúcich pacientov, ale najmä, v znížení rizika recidívy a mortality.

   Výskyt obezity u pacientov s karcinómom prostaty v rámci realizovaného výskumu

   V mesiacoch september 2011 až január 2012 som realizovala výskum, ktorý bol zameraný na zisťovanie zmien životného štýlu u pacientov po diagnostikovaní onkologického ochorenia. Súbor tvorili pacienti, ktorým bol diagnostikovaný zhubný nádor prostaty, prsníka, hrubého čreva a konečníka. Všetci pacienti sa nachádzali v čase diagnózy v I-III štádiu ochorenia a boli 1 rok po ukončení onkologickej liečby. Z celkového počtu 450 respondentov, tvorilo 107 pacientov s karcinómom prostaty. Priemerný vek mužov bol 66,6 rokov. Jednotlivé vekové kategórie sú uvedené v Grafe 1.

   Zo 107 respondentov malo až 82,2 % nadváhu alebo obezitu. Konkrétne nadváhou trpelo 52,2 % respondentov, obéznych bolo 30 % pacientov (obezita I. stupňa – 22,2 %, obezita II. stupňa – 7,8 %) viď. Graf 2.

   Tieto údaje svedčia o tom, že nie všetci pacienti sú motivovaní diagnózou rakoviny realizovať pozitívne zmeny vo svojom životnom štýle, vrátane redukcie hmotnosti. Preto by sestry mali zintenzívniť edukačnú činnosť v spomínanej oblasti najmä u pacientov s nadváhou a obezitou.

   Edukačná činnosť sestier v terciárnej prevencii

   V rámci terciárnej prevencie edukačná činnosť sestier pracujúcich v dispenzárnych onkologických ambulanciách pri ovplyv- ňovaní správania sa pacienta vo vzťahu k vlastnému zdraviu zohráva dôležitú úlohu. Cieľom tejto činnosti je pomôcť pacientovi s nadváhou a obezitou pochopiť nepriaznivý účinok nezdravého stravovania, nedostatočnej pohybovej aktivity a s tým súvisiacej obezity na:

• vznik karcinómu prostaty,
• jeho prežívanie a kvalitu života po ukončení liečby,
• zvýšené riziko recidívy ochorenia,
• zvýšené riziko mortality ochorenia.

   Významné sú informácie o sekundárnom vplyve obezity na jednotlivé systémy v organizme (KVS, dýchací systém, pohybo- vý systém, GIT…). Pacient by si mal uvedomiť nevyhnutnú potrebu redukcie hmotnosti, participovať na odstraňovaní rizikových faktorov, ktoré vedú k jej zvyšovaniu a začať aktívne realizovať potrebné činnosti na dosiahnutie primeranej hmotnosti. Ďalšie edukačné činnosti sestier by mali byť u obézneho pacienta zamerané na konkrétnu zmenu stravovania a redukciu hmotnosti. Sestry môžu vychádzať z Usmernení v oblasti výživy a fyzickej aktivity pre prevenciu rakoviny, ktoré vypracovala Americká onkologická spoločnosť (ACS) a odporúča ich aj onkologickým pacientom. Sú podobné odporúčaniam Svetového fondu pre výskum rakoviny (WCRF) a Amerického inštitútu pre výskum rakoviny (AICR). Základnými odporúčaniami sú:

• Udržiavať zdravú hmotnosť v priebehu života.
• Konzumovať zdravú stravu, s dôrazom na rastlinné zdroje.
• Prijať fyzicky aktívny životný štýl.
• V prípade konzumácie alkoholu obmedziť jeho príjem (Doyle et al., 2006, s. 327, Kushi et al., 2006, s. 256).

   Nie všetci prežívajúci pacienti si po ukončení liečby uvedomujú potrebu zmeniť svoje stravovacie návyky a redukovať hmotnosť v prípade, ak je zvýšená. Každý onkologický pacient by mal byť po ukončení ale aj počas liečby vedený a sprevádzaný na ceste zmien v oblasti stravovania a redukcie hmotnosti. Zo skúseností vieme, že nie každému je takéto vedenie ponúknuté, nie každý dostane dostatočné informácie od lekára onkológa, sestry, asistenta výživy. Na edukáciu o výžive a životnom štýle v ambulanciách a na oddeleniach často krát nie je čas. Pacienti sú veľakrát odkázaní na vlastné pátranie a často získavajú neodborne podložené informácie. Tak sa stáva, že obézny pacient, ktorý schudol vplyvom ochorenia a liečby, má mylnú predstavu o tom, že musí veľa jesť, pretože priberanie je znakom uzdravovania sa z rakoviny. Takéto nesprávne názory je možné eliminovať jedine dôkladnou edukáciou pacienta o vhodnom stravovaní a zdravej výžive.

   V našich zdravotníckych zariadeniach chýba dostatok nutričných ambulancií, v kontexte komplexnej starostlivosti o onkologického pacienta chýba nutričné poradenstvo, chýba vyškolený personál, ktorý by sa poradenstvom zaoberal. A tak veľakrát jediným zdrojom informácií zostáva pre pacienta internet či odborná literatúra, ktoré ponúkajú veľké množstvo často protichodných informácií, v ktorých sa musí pacient zorientovať sám. V tejto situácii by mohli pomôcť sestry, ktoré by v dispenzárnych ambulanciách venovali zvýšenú pozornosť práve tejto pomerne zanedbávanej oblasti.

   Záver

   Aj na Slovensku dochádza za posledné roky k výraznému zvyšovaniu počtu pacientov, ktorí prežívajú po diagnostikovaní karcinómu prostaty viac ako 5 rokov. Podľa zahraničných štúdií redukcia hmotnosti, jej udržiavanie v medziach normy, zmena stravovacích návykov, pravidelná pohybová aktivita ako aj zmena celkového spôsobu života po diagnostikovaní zhubného ochorenia a po ukončení liečby, môžu pozitívne ovplyvniť dĺžku prežívania obéznych pacientov s karcinómom prostaty. Správny váhový manažment a opatrenia  súvisiace s úpravou hmotnosti  pacienta sa môžu pre sestru stať nástrojom skvalitnenia a predĺženia života pacienta trpiaceho nadváhou alebo obezitou. Preto je potrebné zvyšovať edukačné intervencie sestier zamerané na zdravé návyky v oblasti výživy a pohybovej aktivity. Toto je jeden so spôsobov, ako môžu sestry prispieť k zníženiu rizika recidívy ochorenia, k zníženiu mortality a k zlepšeniu prognózy pacienta, ktorému bol diagnostikovaný karcinóm prostaty vo včasných štádiách.

Literatúra:

1. Amling, Ch. L. et al. 2004. Pathologic Variables and Recurrence Rates As Related to Obesity and Race in Men With Prostate Cancer Undergoing Radical Prostatectomy. In: Journal of Clinical Oncology. [online]. Vol. 22, no. 3/2004. [citované 2012-07-01]. p. 439-445. Dostupné na internete: http://jco.ascopubs.org/ content/ 22/3/439.full. pdf+html. ISSN 1527-7755.
2. Bassett, W.W. – Cooperberg, M. R. – Sadetsky, N. et al. 2005. Impact of obesity on prostate cancer recurrence after radical prostatectomy: data from CaPSURE. [online]. In: Urology, 2005, vol. 66. [citované 2012-09-01]. p. 1060-1065. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16286124.
3. Gong, Z. et al. 2007. Obesity is associated with increased risks of prostate cancer metastasis and death after initial cancer diagnosis in middle-aged men. [online]. In: Cancer, 2007, vol. 109, issue 6. [citované 2012-09-01]. p. 1192 – 1202. Dostupné na internete:http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/cncr.22534/pdf.
4. Hsing, A.W. et al. 2007. Obesity, metabolic syndrome and prostate cancer. In: Am J Clin Nutr, 2007, vol. 86, p. 843S – 857S. ISSN 0002-9165.
5. Ondruš, D. 2006. Karcinóm prostaty – epidemiológia, etiológia, diagnostika, klinické prejavy, skríning. In: Onkológia, 2006, roč. 1, č. 1, s. 14-18. ISSN 1336-8176

   Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike 2006. Bratislava : NCZI, 2010, 177 s. ISBN 978-80-89292-21-9.

6. Schmidt, M. et. al. 2007. Role výživy při vzniku a průbĕhu onemocnĕní karcinomem, prostaty. In: Urologie pro praxi, 2007, roč. 8, č. 4, s.167- 169. ISSN 1213-1768.
7. O. Smaletz, et. al. 2010. Obesity and risk classification for recurrence in clinically localized prostate cancer. [online]. In: Journal of Clinical Oncology, 2010, vol. 28. [citované 2012-09-01]. (suppl; abstr e15043). Dostupné na internete: ttp://www. asco. org/ ascov2/Meetings/Abstracts?-vmview=st_detail_view- confID=74&abstractID =4298 1. ISSN 1527-7755.