PSYCHOSOCIÁLNE ASPEKTY ONKOCHIRURGICKEJ LIEČBY Z POHĽADU OŠETROVATEĽSTVA

Východiská:

Onkologické ochorenia sú vnímané laickou verejnosťou ako jedni z najzávažnejších, navyše s hrozbou ich smrteľného konca. Po diagnostike ochorenia, ktorej záver neraz zastihne pacienta nepripraveného, nasleduje pomerne rýchlo fáza chirurgickej liečby v prípade nádorov, ktoré možno chirurgicky odstrániť.

Cieľ:

Pre výraznú psychosociálnu záťaž spojenú s konfrontáciou s onkologickým ochorením je nutné poskytnúť pacientovi primeranú pomoc. Tú možno poskytnúť pri vnímaní pacienta ako osobnosti v celom bio-psycho-sociálno-spirituálnom kontexte. Psychosociálne aspekty predoperačnej fázy predstavujú konfrontáciu nielen s vedomím novozistenej diagnózy, ale aj nutnosť prijatia tejto skutočnosti pacientom a jeho rodinou, tiež nutnosť prijatia reality operačného výkonu a jeho následkov, najmä ak budú celoživotné. Pridáva sa strach z operačného výkonu a následnej bolesti, strach zo vzhľadu svojho tela po operácii, strach z možnej neúspešnej liečby a strach zo smrti, čo môže byť sprevádzané úzkosťou, depresivitou, agresiou, hnevom, alebo pocitmi opustenosti, prežívaním existencionálnej tiesne, hľadaním zmyslu utrpenia, bilancovaním vlastného života. Nasleduje prerušenie mnohých sociálnych kontaktov, dočasné, alebo trvalé vylúčenie z pracovného procesu, narušenie rolí rodiny. V bezprostrednom predoperačnom období sa zvýrazňuje strach z operácie, pooperačných bolestí a následkov samotnej operácie. V pooperačnej fáze je veľmi výrazná rakcia na onkochiurgický výkon, ak došlo k nutnosti odstránenia časti tela postihnutej nádorom, ktorá je navonok viditeľná, čo platí zvlášť pri mutilujúcich výkonoch. Dôležitá je tu nielen reakcia pacienta, ale aj jeho rodiny. Existencia sociálnej siete a primeranej psychickej opory výrazne ovplyvňuje konfrontáciu s ochorením aj v pooperačnej fáze.

Záver:

Profesionálne, ale aj humánne orientovaná snaha ošetrovateľskej profesie by mala byť spojená s poznaním charakteru a dopadu psychosociálnych aspektov onkochirurgickej liečby, zvlášť pre neustálu interakciu sestry a pacienta. Mala by sa snažiť čo najviac pomôcť zmierniť zaťažujúci vplyv niektorých psychosociálnych aspektov a na druhej strane čo najviac zvýrazniť aj možný potenciál pomoci, ktorý je súčasťou niektorých z nich. Diferenciácia týchto aspektov a následná primeraná intervencia multidisciplinárneho tímu môže zmierniť utrpenie spojené s prežívaním onkologického ochorenia.