Konference: 2011 16. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii
Kategorie: Zhoubné nádory prsu
Téma: Systémová léčba
Číslo abstraktu: 023
Autoři: Doc. MUDr. Vladimír Bella, Ph.D.; MUDr. Lucia Bellová; Mgr. Erika Zámečníková
Osteoporóza je metabolické ochorenie skeletu,
sprevádzaná nízkou kostnou hmotou, poruchou mikroarchitektoniky s
následným zvýšením jej fragility a zvýšeného rizika zlomenín (SZO).
Spôsobuje absolútne zníženie hmoty kostí a úbytok tak minerálnej
zložky ako aj kostného matrixu (osteoidu). Pomer osteoidnej a
minerálnej zložky je zachovaný.
Osteoporóza je výsledkom súčasného pôsobenia troch faktorov:
Zvýšené riziko rozvoja osteoporózy je hlavne u postmenopauzálnych žien. Počty žien s týmto ochorením narastajú vzhľadom na predlžujúci sa vek žien, čo spôsobuje väčší časový interval od menopauzy po úmrtie. Vrchol kostnej denzity dosahujú ženy vo veku okolo tridsiatich rokov. Po tomto období nastáva pomalý pokles kostnej denzity. Postmenopauzálna osteoporóza sa asociuje najmä s nedostatkom ženských hormónov. Pokles hladiny estrogénov urýchľuje stratu kostnej denzity o 1 až 3 % ročne. V priebehu prvých troch až siedmich rokov u žien po menopauze sa strata kostnej hmoty urýchľuje. Okolo 60. roku dochádza k spomaleniu kostnej tvorby, ktorá sa ale nezastaví.
Využitím biochemických parametrov sa dá detekovať intenzita kostného metabolizmu, kostná rezorpcia i novotvorba. Kostná rezorpcia (aktivita osteoklastov) sa určuje pomocou C- a N-telopeptid kolagénu typu I (CTX and NTX), deoxypyridinolin a novotvorba kosti (aktivita osteoblastov) pomocou alkalickej fosfatázy špecifickej pre kosti, osteokalcín.
U postmenopauzálnych žien je zvýšené riziko rozvoja osteoporózy. Okrem fyziologického znižovania hladín hormónov u žien vplýva na ich zníženie aj terapia karcinómu prsníka. Týka sa to jednak chemoterapie ako i hormonoterapie. Pri hormonoterapii žien s karcinómom prsníka s pozitívnymi receptormi je terapia aplikovaná za účelom znižovania hladín estrogénov. Zmeny hladín estrogénov vplývajú na kostnú rezorbciu a novotvorbu, a tým aj na vznik kostných fraktúr. Kostné fraktúry ovplyvňujú celkovú funkčnosť organizmu ako i zvyšujú mortalitu a morbiditu. Pri tomto ochorení je nutné počítať s vysokými ekonomickými nákladmi na zdravotnú starostlivosť, hlavne u starších žien.
Pri hormonálnej terapii postmenopauzálnych žien s karcinómom prsníka tamoxifen neznižuje kostnú denzitu. Pri terapii inhibítormi aromatáz viaceré štúdie dokazujú zníženie kostnej denzity. Najmenšia zníženie kostnej denzity sa uvádza pri terapii steroidným (androgénnym) typom inhibítoru aromatázy – exemestanom. Rozdiel medzi inhibítormi aromatáz je v tom, že exemestan má ireverzibilnú väzbu na väzobné miesto pre androgén, letrozol a anastrozol má reverzibilnú väzbu na hemovú časť enzýmu. V štúdiách iba exemestan z liekov typu inhibítorov aromatázy spôsoboval výraznejšie zvýšenie sérových hladín markerov kostnej novotvorby. Možné vysvetlenie blahodarných účinkov exemestanu a jeho hlavného metabolitu 17-hydroexemestanu na metabolizmus kostného tkaniva vychádza z ich steroidnej štruktúry, s ktorou súvisia stimulačné (androgénne) účinky na osteogenézu.
Doporučuje sa, aby ženy s karcinómom prsníka liečené inhibítormi aromatáz mali pravidelné denzitometrické vyšetrenia ako aj terapiu na odvrátenie zníženia kostnej denzity.
Osteoporóza je výsledkom súčasného pôsobenia troch faktorov:
- Genetické faktory zohrávajú výraznú úlohu pri vzniku ochorenia (množstvo kostnej hmoty je asi v 60 % dané geneticky).
- Vnútorné faktory (pohlavie, vek, menarché,...) a vonkajšie faktory (fajčenie, alkohol, výživa, „body mass index“,...).
- Sekundárna osteoporóza – chronické ochorenia, chronické užívanie liekov, stavy vedúce k nutričnému deficitu vitamínu D, K, C, vápnika a bielkovín
Zvýšené riziko rozvoja osteoporózy je hlavne u postmenopauzálnych žien. Počty žien s týmto ochorením narastajú vzhľadom na predlžujúci sa vek žien, čo spôsobuje väčší časový interval od menopauzy po úmrtie. Vrchol kostnej denzity dosahujú ženy vo veku okolo tridsiatich rokov. Po tomto období nastáva pomalý pokles kostnej denzity. Postmenopauzálna osteoporóza sa asociuje najmä s nedostatkom ženských hormónov. Pokles hladiny estrogénov urýchľuje stratu kostnej denzity o 1 až 3 % ročne. V priebehu prvých troch až siedmich rokov u žien po menopauze sa strata kostnej hmoty urýchľuje. Okolo 60. roku dochádza k spomaleniu kostnej tvorby, ktorá sa ale nezastaví.
Využitím biochemických parametrov sa dá detekovať intenzita kostného metabolizmu, kostná rezorpcia i novotvorba. Kostná rezorpcia (aktivita osteoklastov) sa určuje pomocou C- a N-telopeptid kolagénu typu I (CTX and NTX), deoxypyridinolin a novotvorba kosti (aktivita osteoblastov) pomocou alkalickej fosfatázy špecifickej pre kosti, osteokalcín.
U postmenopauzálnych žien je zvýšené riziko rozvoja osteoporózy. Okrem fyziologického znižovania hladín hormónov u žien vplýva na ich zníženie aj terapia karcinómu prsníka. Týka sa to jednak chemoterapie ako i hormonoterapie. Pri hormonoterapii žien s karcinómom prsníka s pozitívnymi receptormi je terapia aplikovaná za účelom znižovania hladín estrogénov. Zmeny hladín estrogénov vplývajú na kostnú rezorbciu a novotvorbu, a tým aj na vznik kostných fraktúr. Kostné fraktúry ovplyvňujú celkovú funkčnosť organizmu ako i zvyšujú mortalitu a morbiditu. Pri tomto ochorení je nutné počítať s vysokými ekonomickými nákladmi na zdravotnú starostlivosť, hlavne u starších žien.
Pri hormonálnej terapii postmenopauzálnych žien s karcinómom prsníka tamoxifen neznižuje kostnú denzitu. Pri terapii inhibítormi aromatáz viaceré štúdie dokazujú zníženie kostnej denzity. Najmenšia zníženie kostnej denzity sa uvádza pri terapii steroidným (androgénnym) typom inhibítoru aromatázy – exemestanom. Rozdiel medzi inhibítormi aromatáz je v tom, že exemestan má ireverzibilnú väzbu na väzobné miesto pre androgén, letrozol a anastrozol má reverzibilnú väzbu na hemovú časť enzýmu. V štúdiách iba exemestan z liekov typu inhibítorov aromatázy spôsoboval výraznejšie zvýšenie sérových hladín markerov kostnej novotvorby. Možné vysvetlenie blahodarných účinkov exemestanu a jeho hlavného metabolitu 17-hydroexemestanu na metabolizmus kostného tkaniva vychádza z ich steroidnej štruktúry, s ktorou súvisia stimulačné (androgénne) účinky na osteogenézu.
Doporučuje sa, aby ženy s karcinómom prsníka liečené inhibítormi aromatáz mali pravidelné denzitometrické vyšetrenia ako aj terapiu na odvrátenie zníženia kostnej denzity.
Datum přednesení příspěvku: 7. 1. 2011
