Mutácie v géne BRAF u slovenských pacientov s gastrointestinálnymi stromálnymi nádormi

Konference: 2015 11. sympózium molekulovej patológie s medzinárodnou účasťou a Martinské dni nelekárskych pracovníkov v patológii

Kategorie: Nádorová biologie/imunologie/genetika a buněčná terapie

Téma: MOLEKULOVÁ PATOLÓGIA NÁDOROVÝCH OCHORENÍ II.

Číslo abstraktu: 022

Autoři: Doc. RNDr. Zora Lasabová, Ph.D.; Mgr. Karin Gemzová; MUDr. Veronika Buzalková; RNDr. Gabriel Minárik, Ph.D.; Andrea Štanclová; MUDr. Peter Szépe, CSc.; Prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc.

Úvod: Gastrointestinálne stromálne nádo­ry (GIST) sú vysokorezistentné na konvenčnú chemoterapiu a rádioterapiu, ale, naopak, sú senzitívne na inhibítory tyrozínkinázových (TK) receptorov. Približne 10 až 15 % GIST-ov bez mu­tácie v KIT a PDGFRa génoch sa označuje ako tzv. „wild-type” GIST-y (WT GISTy), ktoré sú me­nej citlivé na inhibíciu TK receptorov. Jedným z dôvodov zníženej citlivosti môže byť aktivácia signálnej dráhy RAS-BRAF.

 

Materiál a metódy: V martinskom ÚPA, kto­ré je v SR v pozícii Národného centra bioptickej diagnostiky GIST-ov, sme v rokoch 2004 2014 diagnostikovali GIST-y 705 pacientov v predterapeutickej fáze. Vzorky nádorovej DNA boli izolované z formalínom fixovaných a do parafínu zaliatych tkanivových rezov a následne vyšetrené pomocou dideoxysekvenácie na prítomnosť mu­tácií génov KIT (v exónoch 7, 9, 11, 13) a PDGFRa (v exónoch 12, 14 a 18). Do našej štúdie sme zaradili vzorky 150 pacientov zaradených do sku­piny WT GIST-ov a 150 pacientov s KIT/PDGFRa pozitívnymi GIST-ami. Na detekciu mutácie génu BRAF V600E sme využili alelovo-špecifickú PCR a dideoxysekvenáciu.

 

Výsledky: Podiel BRAF pozitívnych pa­cientov (V600E a K601N) v súbore všetkých vyšetrených pacientov je 4,33 % (13/300), v sú­bore pacientov s WT GIST-om 6,67 % (10/150) a v súbore pacientov v predošlých analýzach potvrdenou KIT/PDGFRa mutáciou 2 % (3/150). Dideoxysekvenáciou bola BRAF mutácia potvr­dená iba v 5 prípadoch, čo poukazuje na níz­ky počet BRAF pozitívnych buniek v nádorovej mase.

 

Záver: BRAF mutácie môžu ovplyvniť odpo­veď na liečbu imatinib-mesylátom u pacientov s WT GIST-ami, ale pravdepodobne aj v istej časti tých, u ktorých bola dokázaná aktivujúca mu­tácia v géne KIT citlivá na imatinib. Preto sa do­mnievame, že je žiaduce zvážiť zaradenie analýzy mutácií BRAF génu do diagnostického algoritmu bioptického vyšetrenia pacientov s GIST-om.

Podporené edukačným grantom Novartis Oncology Slovensko.

Datum přednesení příspěvku: 4. 2. 2017