Možnosti genetickej diagnostiky pri sarkómoch na OLG NOÚ

Sarkómy predstavujú heterogénnu skupinu malígnych mezenchymálnych tumorov so zložitou histologickou klasifikáciou a silnou genetickou predispozíciou. Bunkový pôvod mnohých sarkómov je však stále nejasný. Metódy molekulovej genetiky nielen pomáhajú pri pochopení molekulárneho me­chanizmu patogenézy sarkómov, ale aj demonštrujú nové vzťahy medzi rozličnými typmi. Molekulárna klasifikácia založená na genetických zmenách roz­deľuje sarkómy do dvoch hlavných skupín. Prvú skupinu predstavujú sarkómy s relatívne jednodu­chým karyotypom a špecifickou translokáciou, ktorej výsledkom je najčastejšie aberantný transkripčný faktor (napríklad EWS/FLI pri Ewingovom sarkóme) alebo s bodovou mutáciou (napríklad mutácia gé­nu KIT pri gastrointestinálnych tumoroch). Druhú skupinu predstavujú sarkómy bez špecifickej ge­netickej aberácie, avšak s komplexnými zmenami karyotypu (napríklad pri leomyosarkómoch). Patria sem zmeny počtu chromozómov a mutácie typu nebalansovanych translokácií, delécie a amplifikácie. Zaujímavosťou je, že tumory s translokáciami sa čas­to objavujú u detí a mladistvých, teda u pacientov, u ktorých tumorigenéza nastala z relatívne malého počtu genetických udalostí. Zatiaľ čo u starších pa­cientov je prednostný výskyt tumorov, pri ktorých chýba špecifická genetická udalosť, teda došlo k aku­mulácii genetických udalostí (množstvo zmien v rôz­nych signálnych dráhach počas dlhého obdobia).

Medzi štandardne používané metódy detekcie genetických zmien pri tejto skupine ochorení patrí metóda FISH. Metóda umožňuje identifikovať špe­cificky zmeny v konkrétnych oblastiach (napríklad amplifikácie oblasti 12q13-15 u WD/DD liposarkómov) alebo prestavby konkrétnych génov (napríklad FOXO1 pre rabdomyosarkómoch). Rovnako na našom oddelení používame metódu FISH. Diagnostiku však pokrývame aj na molekulárnej úrovni identifikáciou fúznych transkriptov metódou RT-PCR. Citlivosť me­tódy umožňuje nielen iniciálne stanovenie markerov, ale aj následnú detekciu minimálneho reziduálneho ochorenia pri podozrení na relaps ochorenia alebo pri podozrení na infiltráciu kostnej drene primárnym ochorením. Keďže čerstvé tumorové tkanivo máme k dispozícii na vyšetrenie len sporadicky, zaviedli sme izoláciu a následné vyšetrenie RNA z parafínového bloku. Vzhľadom na metodické limity oboch metodík a aj na základe našich skúseností sa ako optimálne javí ich vzájomná kombinácia.