Medicínske a sociálne problémy pacientky s karcinómom krčku maternice

   V r. 2006 zomrelo na Slovensku 192 žien na karcinóm krčku maternice (KKM). V tom istom roku bolo hlásených 523 nových prípadov, z toho v 1. štádiu ochorenia 202 a v III. a IV. štádiu spolu 185. Zatiaľ sa nezaviedol v SR organizovaný skrínink. S ochorením v pokročilom štádiu prichádzajú zväčša ženy z nižších socio-ekonomických skupín, fajčiarky, mnohokrát aj závislé na alkohole. V našej kazuistike budeme popisovať prípad 36ročnej pacientky s iniciálne lokálne pokročilým KKM bez vzdialených metastáz, ktorá dostala v januári až februári 2010 externú rádioterapiu s chemoterapiou, s kuratívnym zámerom, ako ajbrachyterapiu. Ku koncu r. 2010 začala mať postiradiačné ťažkosti – hnačky, pálenie pri močení a špinenie z pošvy. Od začiatku mala znaky nedostatočnej výživy, ktoré sa v tomto období zhoršovali. Rok od diagnostikovania ochorenia má bolesti v podbrušku, pre ne nemôže dobre sedieť, preto sme začali podávanie fentanylu v náplasti. Pacientka nemala zatiaľ príznaky recidívy pri zobrazovacích vyšetreniach, ale v priebehu jari 2011 začala mať príznaky rektovaginálnej fistuly s neustálym výtokom riedkej stolice z pošvy. V lete súhlasila s operáciou a s indikáciou vytvorenia sigmostomie. Pri operácii sa zistila lokoregionálna progresia ochorenia, dilatácia niektorých kľučiek tenkého čreva, ktoré bolo nutné resekovať. T.č. má pacientka analgéziufentanylom, metamizolom, na spanie dostáva Stilnox a tiapridal. Pac. má, mierne povedané, zložité rodinné pomery. Žila s matkou a otčimom, ktorý s ňou počal dieťa – narodila sa dcérka, ktorá má teraz 7 rokov. Matka sa s otčimom rozviedla, pacientka s ním žije v jednej domácnosti. Postupne sme zistili, že ju druh bije, zrejme aj znásilňuje, nemá peniaze na základné životné potreby. Pacientka sama je závislá na alkohole, ktorý jej kupujú kamaráti z krčmy. Nemá ani na cigarety. Nemala ani nemá peniaze na doplatok za lieky, ktoré sú pre ňu životne dôležité.

   Druha zavreli do väzenia pre týranie jej aj dieťaťa. Dcérka opakuje prvú triedu základnej školy, nemá žiadne záujmy, pri návšteve ambulancie sa túli ku lekárke, ktorá jej pripomína matku... V našom ústave nemáme sociálneho pracovníka, ktorý by pre matku-pacientku a jej dieťa vybavil napr. umiestnenie v domove pre týrané ženy, čo budeme musieť spraviť my. Pac. má nepriaznivú prognózu quoadvitam, pretože pre sociálnu nespoluprácu jej nemôžeme dať paliatívnu chemoterapiu. Keby sme aj mohli, paliatívna chemoterapia len zriedka významne predlžuje život, takže dieťa bude čoskoro sirotou. Matka pacientky však hovorí, že sa o dieťa postará, ale dosiaľ nedokázala prísť do dcérinej domácnosti kvôli bývalému manželovi. Pri samotnej prezentácii kazuistiky budeme v pokračovaní tejto ľudskej drámy zas ďalej.