Manažment ošetrovateľskej starostlivosti v ADOS

Súhrn

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytujú komplexné služby a úkony sú plne hradené zdravotnou poisťovňou, prípadne inými zdrojmi financovania. Pôsobí v nich multidisciplinárny tím, ktorý poskytuje služby viacerých odborníkov. Poskytujú súbor činností spojených s liečbou, ošetrovaním, rehabilitáciou, psychickou a duševnou podporou a opatrovaním pacienta. Sestra je zodpovedná za kvalitné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v podmienkach domáceho prostredia. Dostáva sa do rozličných nepredvídaných situácií, napriek tomu však musí realizovať všetky ošetrovateľské aktivity na vysokej úrovni a postupy vrátane zdravotno-výchovného pôsobenia.

Kľúčové slováADOS, zdravotná sestra, ošetrovateľská starostlivosť, domáce prostredie, pacient - klient

Úvod

Domáca starostlivosť ako prirodzený spôsob starostlivosti o človeka existuje od najstarších čias. Ľudia spoločne v rodinách prežívali svoje radosti i strasti. V domácnostiach sa rodilo, liečilo a zomieralo za účasti všetkých členov rodiny. Domáca starostlivosť bola jedinou a nevyhnutnou formou starostlivosti vzhľadom na úroveň medicínskych poznatkov

História vzniku ADOS

Pred obdobím ranného kresťanstva (v r. 1-500) bola starostlivosť o chorých zverená ženám, ktoré ju vykonávali priamo v domácnostiach chorých. Tieto ženy boli bylinkárky a babice zároveň. V stredoveku bol založený prvý rád sestier ošetrovateliek Augustínok, ktoré sa špecializovali na poskytovanie ošetrovateľských služieb v domácnosti, a rád Vincentiek, ktoré svoju činnosť vykonávajú u nás aj do dnes.

V roku 1859 vzniká v Anglicku koncepcia domácej starostlivosti, ktorej autorom bol Wiliam Rathbon. On sám prišiel na túto myšlienku v čase, keď mu umierala manželka na zhubnú chorobu, a tak spolu s Florence Nightingaleovou založili prvú školu pre sestry návštevnej služby, ktoré poskytovali ošetrovateľskú starostlivosť chudobným a odkázaným ľuďom

Prvé pokusy o poskytovanie domácej starostlivosti v Amerike sa začali v roku 1885 v Buffalu podľa pokynov lekárov. Následne vznikla v roku 1887 vo Philadelphii spoločnosť domácej starostlivosti a v roku 1888 v Bostone oblastná asociácia domácej starostlivosti. Všetky tieto organizácie navrhli a riadili neprofesionáli. Sestry prvýkrát vytvorili a manažovali takúto službu – so zameraním na starostlivosť o chudobných – až o niečo neskôr v New Yorku. V roku 1893 bola zriadená ošetrovateľská služba pod záštitou ministerstva zdravotníctva a pod vedením Lilian Waldovej a Mary Bewsterovej, ktoré zaviedli termín verejná zdravotná sestra. Waldová a Rogersová založili školu, ktorá bola zameraná na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v domácnostiach.

Koncom 19. storočia nastáva pomerne prudký rozvoj domácej starostlivosti v Európe, ktorá bola zameraná najmä na ošetrovanie zväčša starých ľudí s výnimkou Holandska, kde sa poskytovala všetkým chorým – bez ohľadu na vek – od narodenia až do konca života. Začiatkom 70. rokov 20. storočia dochádza k neustálemu zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť na celom svete. Hľadajú sa nové spôsoby riešenia, ako zvýšiť kvalitu a znížiť náklady na starostlivosť.

Domáca starostlivosť v Slovenskej republike

Vývoj domácej starostlivosti na Slovensku nebol zďaleka taký úspešný ako napríklad v susedných Čechách. V roku 1994 vznikli štátne agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti v SR – po privatizácií primárneho sektoru zdravotníctva – z veľkého počtu uvoľnených obvodných zdravotných sestier /ďalej termín sestra/.

V roku 1995 bol vydaný Vestník MZ SR, čiastka 12-13, ktorý zaradil agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) do siete zdravotníckych zariadení. V tom istom roku s pomocou Česko-švajčiarskej spoločnosti primárnej starostlivosti vznikla Asociácia domácej starostlivosti na Slovensku. Po tomto dátume začali u nás vznikať aj neštátne agentúry domácej starostlivosti.

Situácia najmä s finančného hľadiska nie je pre agentúry ošetrovateľskej starostlivosti priaznivá, mnohé agentúry zanikli pre zlé financovanie prostredníctvom zdravotných poisťovní. V roku 1999 bolo v SR registrovaných 78 agentúr domácej starostlivosti. V roku 2001 poskytovalo ošetrovateľskú, opatrovateľskú alebo kombinovanú starostlivosť v domácnostiach 133 agentúr domácej starostlivosti. V roku 2003 bolo na MZ SR registrovaných 163 ADOS. V prepočte by mala pripadať jedna ADOS na 30 000 obyvateľov. Systém finančnej úhrady za poskytovanú domácu ošetrovateľskú starostlivosť zdravotnými poisťovňami nie je dosiaľ na požadovanej úrovni. Mnohé agentúry sú nútené vyberať od klientov priame platby.

Faktory ovplyvňujúce rozvoj domácej starostlivosti

• vzrastajúci ekonomický tlak
  
• starnutie populácie
  
• zmeny štruktúry rolí v rodine
  
• vzrastajúci dopyt po poskytovaní služieb v domácnosti zo strany verejnosti
  
• rozvoj modernej technológie
  
• politické faktory /Gulášová, 2006;

Agentúry a výhody domácej ošetrovateľskej starostlivosti

Tradičná agentúra poskytuje komplexné služby a úkony sú plne hradené zdravotnou poisťovňou, prípadne inými zdrojmi financovania

Agentúra so servisom technických zdravotníckych pomôcok okrem komplexných služieb zabezpečuje aj zapožičiavanie rôznych zdravotníckych pomôcok a pomocných technických zariadení na skvalitnenie starostlivosti o chorých v domácnosti.

Agentúra poskytujúca služby klientom na základe ich požiadaviek na požiadanie klienta poskytuje určité úkony, ktoré si klient hradí sám.

Výhody domácej ošetrovateľskej starostlivosti:

• ekonomickosť – domáca starostlivosť redukuje tretinu až polovicu nákladov na starostlivosť o pacienta skracovaním nemocničnej starostlivosti na minimum
  
• viacodborovosť – v domácej starostlivosti pracuje multidisciplinárny tím, ktorý poskytuje služby viacerých odborníkov
  
• individualizovaná starostlivosť – každý klient je jedinečná ľudská bytosť, ktorá má svoje individuálne potreby, preto aj domáca starostlivosť sa poskytuje podľa konkrétnych potrieb klienta
  
• komplexnosť – domáca starostlivosť poskytuje súbor všetkých činností spojených s liečbou, ošetrovaním, rehabilitáciou, psychickou a duševnou podporou a opatrovaním pacienta
  
• dlhodobá starostlivosť – poskytuje sa podľa potrieb klienta a jeho rodiny niekoľko dní, týždňov, mesiacov i rokov
  
• podpora zdravia – domáca starostlivosť okrem konkretizovanej starostlivosti o klienta poskytuje služby aj primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie /Gulášová,2006/.

Úlohy a ciele ADOS

Cieľom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti je poskytnúť komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť jednotlivcom, rodine v prirodzenom prostredí vlastného domova, uprostred blízkych.

V agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti pracujú okrem sestier aj lekárnici, dietetici, fyzioterapeuti, psychológovia, sociálni pracovníci, opatrovateľky, kňazi, katechéti a dobrovoľníci.

Aby sestra pracujúca v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti zvládla svoju rolu pri ošetrovaní ťažko chorého alebo umierajúceho človeka – pacienta čo najlepšie, musí byť jej morálne a etické cítenie založené na láske k človeku a túžbe pomáhať mu v ťažkých životných situáciách.

Jedine hlboko ľudským, citlivým, úprimným a láskavým prístupom k chorému človeku môže sestra prispieť k dôstojnému naplneniu jeho života.

Len to, čo má sestra v sebe, vo svojom vnútri, môže rozdávať ďalej. Pri ošetrovaní a pri manažovaní ošetrovateľskej starostlivosti o ťažko chorého alebo umierajúceho človeka v domácom prostredí je vhodné využívať metódu ošetrovateľského procesu, ktorý je založený na vzťahu dôvery a úcty medzi pacientom a sestrou.

Predpokladom jeho realizovania je priama, otvorená, terapeutická komunikácia s chorým človekom. Ten, ak sa už nemôže aktívne zapájať do procesu ošetrovania, veľmi citlivo vníma zmeny v správaní sa príbuzných a tiež aj zhoršovanie stavu a celkovej kvality života.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť sa môže stať výrazným článkom v celkovej starostlivosti o zdravie jednotlivca a spoločnosti z hľadiska starostlivosti o svoje zdravie, z hľadiska uchovania a udržania si čo najvyššej úrovne kvality svojho života. Domáca ošetrovateľská starostlivosť zabezpečuje priame a nepriame služby

Priame služby:

- predstavujú realizáciu ošetrovateľského procesu v domácej starostlivosti s príslušnými ošetrovateľskými činnosťami sestry v konkrétnej situácii. Môže byť dlhodobá (pacient s onkologickými ochoreniami, umierajúci pacient), alebo krátkodobá (po operácií, ktorá vyžaduje pooperačnú starostlivosť).

Nepriame služby:

- vyplývajú z aplikácie ošetrovateľského procesu v jeho komplexnosti a sú podmienené domácim prostredím. Sestra sa podľa potreby radí s rodinou, s inými sestrami o pacientových

– klientových potrebách a problémoch s inými odborníkmi a koordinuje alebo sprostredkúva styk so zdravotníckym zariadením či kontaktnými osobami.

Má pomáhať aj pri riešení takých problémov, ktoré bezprostredne nesúvisia s chorobou, ale pomáhajú k celkovému zlepšeniu situácie pacienta – klienta. Napríklad strata partnera, kríza v rodine, problémy v rodine, konflikty v rodine, nezáujem rodiny o pacienta – klienta, nezáujem, respektíve odcudzenie sa vlastných detí, sociálne zabezpečenie osoby, ktorá žije sama, a podobne /Gulášová, 2006/.

Hlavné ciele ADOS

• zabezpečiť komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v koordinácii s ústavnou starostlivosťou, prípadne so starostlivosťou opatrovateľskej služby
• 
  humanizácia starostlivosti pacientov – klientov (prítomnosť rodiny pozitívne vplýva na uzdravenie)
• 
  zabezpečiť dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti pre každého (24 hodím denne, 7 dní v týždni, v úzkej a vzájomne pružnej spolupráce s inými subjektami)
• 
  úspora postelí v nemocniciach a liečebniach pre dlhodobo chorých pacientov – klientov, ktorí vyžadujú permanentnú a individuálnu ošetrovateľskú starostlivosť a nemocničnú liečbu
• výchova populácie k zodpovednosti za vlastné telesné a duševné zdravie, ako aj za zdravie svojich blízkych, spolucítenie s nimi, spolucítenie s umierajúcimi, rozvíjanie prirodzených ľudských sociálnych citov.

Ďaľšou nepochybne dôležitou úlohou ADOS je poskytovať chorému pacientovi – klientovi starostlivosť, ktorá zvyšuje kvalitu jeho života, tzn. zamerať intervencie sestry na odstránenie fyzických ťažkostí pacienta, ako je bolesť či nepohoda /Gulášová, 2006/.

Sestra je zodpovedná za kvalitné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v podmienkach domáceho prostredia. Musí si uvedomovať, že tu je pod kontrolou rodiny a verejnosti. V tomto prostredí nadobúda jej vzťah k pacientovi – klientovi úplne iný charakter v porovnaní s vzťahom v nemocnici.

Je tu vlastne hosť, lebo prichádza ona za pacientom – klientom, nie on za ňou. Dostáva sa do rozličných nepredvídaných situácií, napriek tomu musí realizovať všetky ošetrovateľské
aktivity na vysokej úrovni a postupy vrátane zdravotno-výchovného pôsobenia. Zachovať si pritom nezávislosť a sebaúctu.

Každý pacient si vyžaduje iný, individuálny prístup, ktorý treba prispôsobiť danej situácii. Akceptácia pacienta – klienta takého, aký je – znamená zrieknuť sa akéhokoľvek poučovania a hodnotenia pacienta – klienta, tolerovať jeho prežívanie a reakcie (aj tie negatívne), čo kladie vysoké nároky na sebadisciplínu a sebaovládanie sestry.

Adresa autorky:

Doc. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., mim. prof., Narcisová 40, 821 01 Bratislava