Konference: 2007 12. ročník odborného sympózia Onkologie v gynekologii a mammologii
Kategorie: Zhoubné nádory prsu
Téma: V. Systémová léčba
Číslo abstraktu: 022
Autoři: prof. MUDr. Ľudovít Jurga, DrSc.
Autoptické vyšetrenia žien s karcinómom prsníka
ukázali, že kostné metastázy sa vyvinú u 85 % chorých. Postihnutá
môže byť ktorákoľvek kosť; najčastejšie však ide o kostné metastázy
v axiálnom skelete.
V práci sa popisujú mechanizmy vzniku kostných metastáz; ťažisko však spočíva v novších pohľadoch na patofyziológiu osseálnej diseminácie. Neoplastické bunky uvolnené z primárneho nádoru využívajú schopnosť strómových buniek kostnej drene viazať cestou adhéznych molekúl (integrin ααβ, PDGF (platelet-derived growth factor; TGF-β; IGF - I, II) – ide o parakrinné rastové faktory. Novší je pohľad na rovnováhu aktivity osteoblastov a osteoklastov. Osteoklasty vychádzajúce z monocyto-makrofágového lineage sú indukované M-CS F a väzbou na receptor activator of nuclear factor κB (RANK) ligandy (RANKL) prítomnej na povrchu osteoblastov a stromálnych buniek. Osteoblasty secernujú cytokíny (IL-6; IL-1, prostaglandin E2, ktoré prispievajú k indukcii produkcie osteoklastov.
Autor sa venuje klinickým manifestáciam kostných metastáz, rádiodiagnostickým metódam hodnotenia kostných metastáz, nukleárno- medicínskym postupom, moderným zobrazovacím metódam (CT, MRI). a tvorbe uceleného diagnostického hodnotenia, včítane evaluácie terapeutickej odpovede v zmysle RECISTu. V tejto súvislosti je významná správna interpretácia tzv. flare efektu, a v porovnaní s chemoterapiou a rádioterapiou, neskoršie známky liečebnej odpovede a hojenia kostných metastáz. Súčasťou práce sú liečebné možnosti pozostávajúce z externej rádioterapie, systémovej liečby rádionuklidmi (32P, 89Sr, 153-samárium). Úľavu prinášajú bisfosfonáty, upravujúce algický syndróm a hyperkalciémiu). Neodmysliteľnou súčasťou manažmentu kostných metastáz sú chirurgické zákroky včítane fixácie kostných príhod (metastázy, patologické fraktúry).
V práci sa popisujú mechanizmy vzniku kostných metastáz; ťažisko však spočíva v novších pohľadoch na patofyziológiu osseálnej diseminácie. Neoplastické bunky uvolnené z primárneho nádoru využívajú schopnosť strómových buniek kostnej drene viazať cestou adhéznych molekúl (integrin ααβ, PDGF (platelet-derived growth factor; TGF-β; IGF - I, II) – ide o parakrinné rastové faktory. Novší je pohľad na rovnováhu aktivity osteoblastov a osteoklastov. Osteoklasty vychádzajúce z monocyto-makrofágového lineage sú indukované M-CS F a väzbou na receptor activator of nuclear factor κB (RANK) ligandy (RANKL) prítomnej na povrchu osteoblastov a stromálnych buniek. Osteoblasty secernujú cytokíny (IL-6; IL-1, prostaglandin E2, ktoré prispievajú k indukcii produkcie osteoklastov.
Autor sa venuje klinickým manifestáciam kostných metastáz, rádiodiagnostickým metódam hodnotenia kostných metastáz, nukleárno- medicínskym postupom, moderným zobrazovacím metódam (CT, MRI). a tvorbe uceleného diagnostického hodnotenia, včítane evaluácie terapeutickej odpovede v zmysle RECISTu. V tejto súvislosti je významná správna interpretácia tzv. flare efektu, a v porovnaní s chemoterapiou a rádioterapiou, neskoršie známky liečebnej odpovede a hojenia kostných metastáz. Súčasťou práce sú liečebné možnosti pozostávajúce z externej rádioterapie, systémovej liečby rádionuklidmi (32P, 89Sr, 153-samárium). Úľavu prinášajú bisfosfonáty, upravujúce algický syndróm a hyperkalciémiu). Neodmysliteľnou súčasťou manažmentu kostných metastáz sú chirurgické zákroky včítane fixácie kostných príhod (metastázy, patologické fraktúry).
Datum přednesení příspěvku: 19. 1. 2007
