Laparoskopická chirurgia v liečbe malignit GIT-u – sme dostatočne radikální?

Úvod
Laparoskopická chirurgia postupne nachádza uplatnenie aj v liečbe malígnych ochorení tráviaceho traktu. Úvodné rozpaky využitia miniinvazívneho prístupu u tak závažnej skupiny ochorení sa ukázali ako neopodstatnené. V súčasnosti prezentované výsledky prospektívnych randomizovaných štúdii dokumentujú zrovnateľné výsledky laparoskopie a otvorenej operácie.

Metóda
V našej práci prezentujeme výsledky s laparoskopickými operáciami malignít žalúdku, hrubého čreva a konečníku.
Na súbore 26 pacientov (13 mužov a 13 žien, priemerný vek 67,9 roku) operovaných v období od 01.01.2003 do 31.12.2004 retrospektívne hodnotíme skúsenosti a výsledky s laparoskopicky asistovanou resekciou karcinómu žalúdku. Podľa TNM klasifikácie bolo rozdelenie pacientov do jednotlivých štádií ochorenia nasledovné:

štádium IA – 4 pacienti
štádium IB – 6 pacientov
štádium II – 4 pacienti
štádium IIIA – 6 pacientov
štádium IIIB – 4 pacienti
štádium IV – 2 pacienti

V druhej časti prednášky predstavujeme zostavu 206 pacientov (121 mužov a 85 žien, priemerný vek 63,5 roku) s kolorektálnym karcinómom laparoskopicky operovaných v období od 01.01.2002 do 31.12.2004. Rozdelenie pacientov v súbore podľa TNM klasifikácie:
štádium I – 36 pacientov
štádium II – 69 pacientov
štádium III – 74 pacientov
štádium IV – 27 pacientov

V jednotlivých skupinách pacientov rozdelených podľa typu operačného výkonu hodnotíme počty vyšetrených lymfatických uzlín. Po zavedení metodiky prejasnenia tukového tkaniva do rutinnej praxe histopatológa sa výrazne zvýšil počet vyšetrených lymfatických uzlín pri nezmenenej operačnej taktike a technike. Finančne náročnú Carnoyovú fixáciu nahrádzame roztokom zloženým zo šiestich dielov methanolu 99,6 – 99,9%, troch dielov chloroformu 99,9% a jedného dielu ľadovej kyseliny octovej.

Výsledky
V skupine pacientov s karcinómom žalúdku sme vykonali u 17 pacientov laparoskopicky asistovanú totálnu gastrektómiu, u 8 pacientov subtotálnu resekciu žalúdku a u jedného pacienta so závažnou primorbiditou a T1 tumorom antra wedge resekciu prednej steny žalúdku. Priemerný počet vyšetrených lymfatických uzlín v podskupine totálnej gastrektómie bol 18,5 (7 – 23) a v podskupine subtotálnej resekcie žalúdku 17,2 (14 – 23).
V skupine pacientov s kolorektálnym karcinómom sme 184-krát vykonali laparoskopicky asistovanú resekciu (pravostranná hemikolektómia 49, ľavostranná hemikolektómia 19, predná nízka resekcia rekta 87, abdominoperineálna amputácia rekta 19, operácia podľa Hartmanna 3, totálna kolektómia 1, proktokolektómia 1, segmentálna resekcia transverza 5) a 22-krát iný operačný výkon (dekompresívna kolostómia 16, ileotransverzoanastomóza 2, exploratívna laparoskopia 6). Pri pravostrannej hemikolektómii sme dosiahli priemer 18,8 (4 – 35) vyšetrených lymfatických uzlín v preparáte, pri segmentálnej resekcii transverza 18,7 (15 – 22), u ľavostrannej hemikolektómie 13 (3 – 25), pri nízkej prednej resekcii rekta 17,9 (3 – 36) a u abdominoperineálnej amputácii rekta 11,8 (9 – 15).

Záver
Laparoskopia si v súčasnosti našla svoje opodstatnené zastúpenie aj v chirurgickej liečbe pacientov s karcinómom žalúdku a kolorekta. Tento výkon je metódou voľby u chirurgov s dostatočnými skúsenosťami v pokročilej laparoskopii. Takáto operácia je pre pacienta menej zaťažujúca, s lepším pooperačným priebehom a kratšou dobou hospitalizácie. Od otvorenej operácie sa odlišuje len spôsobom prístupu do dutiny brušnej. Samotný výkon však plne akceptuje všetky kritéria radikálneho onkochirurgického výkonu.