Konference: 2006 11. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii
Kategorie: Zhoubné nádory prsu
Téma: Kontraverze v diagnostice a léčbě časného karcinomu prsu, standardní postupy vs. nestandardní. III.Blok: Radioterapie
Číslo abstraktu: 022
Autoři: MUDr. František Cimmermann
- Emotívne otázky typu: “Čo ešte mám (môžem) urobiť pre pacienta po vyčerpaní štandardnej liečby?
- Vyslovujú ich hlavne uznávaní experti v onkológii (Opinion Leaders)
- Riešenia vypadajú niekedy „novátorsky až hrdinsky“; pacienti vďaka nim údajne žijú pozoruhodne dlho a/alebo kvalitne!
- Vždy ide len o systémovú liečbu! Natíska sa otázka: Sú chirurgovia a radiační onkológovia menej citliví?
- Pomocný termín“ post-štandardná liečba“ (striktne v zmysle časovej následnosti !)
Aké sú proklamované argumenty pre túto “post-štandardnú liečbu” ?
- Lekár nemôže pacientovi zobrať nádej
- Pacient (dokonca rodina!) si želá ďalšiu liečbu
- Čo keď „táto liečba“ nakoniec pacientovi pomôže? Svetielko v tuneli...
- Dokumentovanie prínosu pre pacienta rôznymi „ objektívnymi “ dôkazmi. (PR, “minor response”, častejšie tzv.stabilizácie alebo subjektívne zlepšenie)
- Spochybňovanie Evidence Based Medicine !
Aké sú protiargumenty?
- Pri modalitách lokálnej liečby sa celkom normálne akceptuje princíp indikácie podľa zásad medicíny založenej na dôkazoch
- Zamietnutie liečby sa nepokladá za zlyhanie onkológa ani za jeho morálny poklesok
- Pacient si môže vyberať len z alternatív, ktoré sú štandardným postupom – EBM
- Rozhodovať sa má na základe informovaného súhlasu (nie len svetielko v tuneli)
- Aj lokálne spôsoby liečby navodzujú objektívne odpovede, ktoré však nemajú priamy efekt na benefit pre pacienta (inak by boli štandardom). Keďže riziká štatisticky prevažujú nad potenciálnym rizikom – jednoducho sa nerobia.
- Mnohí pacienti aj bez liečby prežívajú dlho alebo v zlepšenom stave (vďační pacienti „zázračných liečiteľov“)
- Neindikovaná liečba a následná podporná liečba zbytočných komplikácií je drahá; financie potom chýbajú na štandardnú liečbu.
- Pacient strávi veľkú časť zbytku života v nemocnici
- Určitá (veľká!) podobnosť s liečiteľmi používajúcimi alternatívne alebo neoverené metódy
- Často sa napĺňajú kritériá agresívnej liečby
Kritériá (indikátory) agresívnej liečby
- Podiel pacientov dostávajúcich CHT v posledných 14 dňoch života
- Podiel pacientov, u ktorých bola začatá nová CHT v poslednom mesiaci života
- Dve a viac návštev intenzívnej starostlivosti za posledný mesiac života
- Dve a viacej hospitalizácií za posledný mesiac života
Čo má robiť citlivý (každý) onkológ?
- Liečiť svojich pacientov podľa medicínsky overených postupov
- Po vyčerpaní štandardných postupov treba:
- poctivo si to priznať
- primerane ale pravdivo informovať pacienta a určené blízke osoby o situácii a o možnostiach
- Poskytnúť pacientovi najlepšiu symptomatickú a podpornú liečbu alebo ho nasmerovať na iné vhodné zariadenie (najlepšie domov)
- Je to určite náročnejšie ako prísľuby a „pokusy“ o nereálny výsledok.
- Nádej – pacient ju má alebo nemá, lekár ju „nedáva“
- Je to však medicínsky aj ľudsky správnejšie
- Je to v súlade so zákonom !
- Trápiť by sa mal najmä vtedy, ak sa jeho pacientom nedostáva štandardnej starostlivosti v oblasti diagnostiky a všetkých liečebných modalít (nezriedka v situácii kuratívneho ochorenia)
- Účasť v riadne organizovaných klinických štúdiách... iná kapitola....
- Viacej pokory a menej falošných sĺz
- Viacerí pacienti budú naďalej žiť relatívne dlho a/alebo kvalitne a to nie vďaka liečbe ani napriek liečbe ale b e z l i e č b y !
- Je to v súlade s aforizmom : „Medicína se má dělat ohleduplně. Čím méně se pacientovi ublíží, tím lépe!“ ( Švandrlík ) Kto je teda citlivejší onkológ? Ten kto podáva alebo ten kto nepodáva post-štandardnú liečbu ?
Datum přednesení příspěvku: 6. 1. 2006