Genetická toxikológia v hygienickej praxi v prevencii iniciácie karcinogenézy v populácii.

   Prevencia onkologických ochorení v populácii je zameraná celosvetovo, neštandardne na sekundárnu (druhostupňovú) prevenciu t. j. vyhľadávanie až ranných štádií nádorov a neoplastických tkanív. Je to v dôsledok špecifického charakteru procesu karcinogenézy, ktorý prebieha v organizme najprv dlhodobo ako diskrétný proces (iniciácia, promócia) až neskôr – v terminálnom štádiu – ako detekovateľné tumory a neoplastické tkanivá.

   Primárna prevencia nádorových ochorení v hygienickej praxi je zameraná prevažne nešpecificky na potenciálne rizikové faktory, ktoré však z hľadiska epidemiologického nemusia mať najväčší podiel na celkovom počte nádorových ochorení v populácii. Legislatívne je lepšie ošetrený monitoring týchto potenciálnych rizikových faktorov.

   Biologicky a medicínsky účinná prevencia.

   Špecifická primárna prevencia rakoviny musí byť zamerná a medicínsky využiteľná na monitoring „reálnych biologických účinkov genotoxických faktorov“ v štádiu, keď vytvárajú v organizme primárne no ešte reverzibilné (reparovateľné) zmeny (chromozomálne aberácie).

   Doterajšie využitie v hygienickej praxi.

   Monitoring biologických účinkov genotoxických faktorov je využívaný rutinne v hygienickej praxi v Čechách a na Slovensku od vytvorenia siete krajských pracovísk genetickej toxikológie (ešte v Československu) a publikovaní štandardných metodík biologického monitorovania genotoxických účinkov faktorov prostredia (AHEM 1989). Legislatívne zakotvenie týchto vyšetrení a testov je však na Slovensku dodnes na pôvodnej úrovni. Ich využitie nezodpovedá dramatickej epidemiologickej situácii nádorových ochorení v populácii u nás.

   Možné využitie v primárnej prevencii a eliminácii onkologických ochorení v populácii.

   Je zjavné, že epidemiologicky možno eliminovať tieto ťažko liečiteľné nádorové ochorenia len systémom prevencie rizík spúšťajúcich diskrétnu, iniciačnú fázu procesu karcinogenézy. Ide o všeobecný systém monitoringu zvýšeného rizika mutagenity (v procese mutagenézy) u jednotlivcov, či skupín populácie. Biologicky efektívne rizikové (mutagénne) faktory a vplyvy sa prejavia najprv zvýšeným výskytom chromozomálnych poškodení (aberácií), ktoré sú už dôkazom biologicky účinného genotoxického rizika, pričom ešte nedošlo k odštartovaniu procesu karcinogenézy. Takýto dôkaz je oporou pre medicínske doporučenia lekárov a intervenčné opatrenia hygienickej služby, ktorých účinnosť sa dá navyše preveriť opakovaným vyšetrením. Oddelenia genetickej toxikológie (na Slovensku a v Čechách) vykonávajú vyšetrenia (CALPL) a monitoring rizika mutagenity už od osemdesiatych rokov, no len v malom rozsahu a len pre niektoré pracoviská v riziku karcinogenity. Širšiemu využitiu bráni neadekvátna legislatíva prijatá ešte pred tromi desaťročiami.

   Princíp využitia procesu mutagenézy a tvorby chromozomálnych aberácii.

   Obojstranný proces vytvárania a reparácie poškodení na chromozómoch: „proces mutagenézy“ je normálny biologický proces a reaktívny mechanizmus na pôsobenie genotoxických faktorov. Úroveň aberácií je organizmom tolerovaná po isté hranice bez následkov. K vzniku iniciovaných buniek a iniciácii procesu karcinogenézy nedochádza však v jednorázovom akte (s výnimkou havárií), ale ide o „postupný, diskrétny proces systémovej dezintegrácie a zmien v génoch, DNA, chromozómoch, bunke a v tkanivách“. Rizikové – iniciované bunky – buď zaniknú, alebo perzistujú istý čas v tkanivách a vtedy sa stávajú potenciálnou štruktúrou schopnou neoplastickej transformácie pôsobením promótora – látky, ktorá už vôbec nemusí mať genotoxický charakter.

   Reparačný systém a jeho súčasti majú svoju „biologicky relatívnu kapacitu“ ktorá môže byť prekročená počas náhlych „kritických rizikových epizód“ či „dlhodobých rizikových periód“ pôsobenia genotoxických faktorov na organizmus. Tieto rizikové stavy sa prejavia dlhodobým vzostupom chromozomálnych poškodení (ešte reverzibilných), ktoré detekujú prítomnosť biologicky účinného rizika mutagenity skôr, než dôjde k iniciácii karcinogenézy. Možnosť včasnej detekcie zvýšeného rizika mutagenity môže byť cestou k medicínsky účinnému systému prevencie karcinogenézy v populácii.

   Prolongáciou stavu zvýšeného rizika mutagenity a bez jeho včasnej detekcie a eliminácie dochádza v organizme k tvorbe iniciovaných buniek a neskôr k iniciácii karcinogenézy. Sekundárna medicínska prevencia – skríning všasných štádií nádorov – tento epidemiologický problém nerieši. Rovnako stále rozsiahlejší chemický skríning a monitoring potenciálnych a dokázaných genotoxických (mutagénnych a karcinogénnych) látok v prostredí a výžive, praktizovaný desaťročia hygienickou službou a zakotvený legislatívou je epidemiologicky málo účinný. Sofistikovaný charakter a biologický relatívny a zložitý proces tohto ochorenia vyžaduje aj iný prístup k jeho primárnej prevencii.

   Epidemiologický aspekt nárastu onkologických ochorení v populácii.

   Dedične podmienené typy rakoviny v podobe genetického syndrómu sú v populácii vzácne a nepodieľajú sa významne na vytváraní epidemiologickej úrovne a vzostupe nádorových ochorení v ľudskej populácii. Vysoká epidemiologická úroveň neoplázií v populácii je iniciovaná celým spektrom genotoxických faktorov a vplyvov, či absenciou protektívnych faktorov počas života jednotlivca, teda aj ako dôsledok rizík v osobnej životospráve. Vznik iniciovaných buniek v tkanivách a odštartovanie procesu karcinogenézy má biologicky relatívny charakter a predchádza mu dlhodobý proces zvýšeného rizika mutagenity.

   O výslednom reálnom biologickom účinku genotoxických faktorov a ich zmesí nemožno rozhodnúť len na základe ich „orientačného zaradenia a   predpokladaných účinkov do zoznamov karcinogénov či protektívnych látok a faktorov“.

   Biologický efekt tvorby aberácií, skríning a monitoring ich rizikovej úrovne je možné využiť v celoplošnej eliminácii nádorových ochorení v populácii.

   Praktická genetická toxikológia v hygienickej službe môže byť účinnou aplikáciou medicínskej primárnej prevencie procesu iniciácie karcinogenézy, nielen u exponovaných pracovníkov v riziku karcinogenity, ale aj pre bežnú populáciu a prevenciu rizika mutagenity v osobnej životospráve jednotlivcov.

Literatúra:

1.  Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, Příloha č. 20/1989, IHAE Praha