Faktory ovplyvňujúce zdravie komunity

Súhrn

 Zdravie komunity je charakterizované ako stav čo najvyššej úrovne zdravia a čo najmenších nerovností   v    zdraví    danej    komunity,    ktorý    je    možné    dosiahnuť    s    prihliadnutím na sociálnoekonomickú úroveň a úroveň zdravotnej starostlivosti danej komunity. Autori v práci postupne  prenikajú  do  problematiky  zdravia  v   komunite,   popisujú  determinujúce  faktory z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska. Uvádzajú podrobne štyri základné faktory podľa pôvodu. V závere sa venujú determinantom zdravia, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka.

 Kľúčové slová: Zdravie komunity, faktory úrovne zdravia, determinanty zdravia.

Summary

 Health of community is characterized as a state of the highest possible level of health and the smallest health inequalities in the community, which can be achieved by taking into account the socio-economic level and the  health  of  the  community.  Authors  gradually  penetrate into the health  issues  in  the   community,   describe   the   determining   factors   in   qualitative and quantitative terms.  Ithere  is  listed  in  detail  four  main  factors  according  to  their  origin. At the end they dedicate on health determinants, that affect human health.

 Key words: Health of the community, levels of health factors, determinants of the health.

Úvod

 Úroveň zdravia členov v komunite je determinovaná mnohými, vzájomne sa ovplyvňujúcimi faktormi. Rozoznávame faktory:

 z kvalitatívneho hľadiska – ochranné faktory, zvyšujú schopnosť organizmu odolávať, alebo sa  prispôsobovať škodlivým vplyvom prichádzajúcim z vonku-  ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku určitého ochorenia, do istej miery  nás  chránia  pred  ochorením, podporujú či zlepšujú naše zdravie alebo zvyšujú odolnosť nášho organizmu.

Patrí medzi ne napríklad: vyvážená strava a pitný režim, pravidelná a dostatočná pohybová aktivita, dostatočný časový priestor na regeneráciu, negatívny postoj k užívaniu návykových látok, pravidelná účasť na preventívnych zdravotných prehliadkach, psychická pohoda, dodržiavanie hygienických  návykov,  preventívne  opatrenia  -  výchova    k    zdraviu,  získavanie  vedomostí o správnej životospráve a pod.

• oslabujúce faktory, znižujú schopnosť organizmu čeliť škodlivým agensom prichádzajúcim zvonku, ale samy nevyvolávajú ochorenie 
• etiopatogenetické faktory podieľajú sa priamo na vzniku choroby
• rizikové faktory, ich prítomnosť u jedinca zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na danú chorobu

 z kvantitatívneho hľadiska – ich vplyv a následok na komunitu podľa Lasta: 

• relatívne riziko – podieľ výskytu ochorenia v populácii vystavenej faktoru a populácii nevystavenej faktoru udáva, koľkokrát sa zmení riziko vzniku ochorenia, ak je u jedinca prítomný sledovaný faktor
• atributabilné riziko (pripísateľné) - hovorí o tom, aký počet ochorení v populácii možno pripísať danému faktoru 
• atributabilná frakcia – hovorí  o  tom,  akému  percentu  z  celkového  počtu  ochorení by bolo možné predísť, keby sa daný faktor z populácie eliminoval 
• výskyt a stupeň ovplyvniteľnosti – význam faktora v populácii vzrastá s jeho výskytom je dôležité hodnotiť aj to, do akej miery možno modifikovať daný faktor, a tak pozitívne ovplyvňovať zdravie komunity (Hanzlíková, et 2006).

Podľa pôvodu faktory možno rozdeliť na štyri základné skupiny:

• osobnostné faktory 
• faktory životného štýlu 
• enviromentálne faktory 
• sociálne faktory (Meier, 2007) 
• Osobnostné faktory – spôsobia na jedinca zvnútra, rozdeľujeme ich na: 
• biologické – vrodené : genetický materiál človeka nemožno ovplyvňovať a ani nežiaduce genetické faktory odstraňovať. Veľmi dôležitá je prevencia prostredníctvom genetického poradenstva na základe anamnézy a vyšetrenia (Dienstbier, Stáhalová, 2009). 
• získané: vznikajú počas života človeka prednatálne, perinatálne, postnatálne. Spôsobujú ich vonkajšie príčiny,  ale  aj  psychologické,  sociálne  a  duchovné    Príkladom je imunita získaná očkovaním.
• psychologické, sociálne a duchovné faktory – spolu s biologickými faktormi sa podieľajú na celkovom stupni zdravia a ochorenia jednotlivca (Kebza, 2005). 
• Faktory životného štýlu – behaviorálne faktory – prostredie formuje správanie jedinca, ale aj správanie jedincov v komunite má vplyv na celkové prostredie v danej Životný štýl a správanie jedinca možno hodnotiť a ovplyvňovať prostredníctvom troch základných zložiek: 
  • vedomosti – jedinec by mal mať dostatok vedomostí o tom, čo je zdravé a čo škodlivé. Mal by dostať informácie o rizikových ale aj o ochranných faktoroch
  • postoje – determinujú získané informácie , predchádzajúce skúsenosti, prostredie, zložky ich osobnosti. Nemal by dostávať len negatívne informácie, nesmie získať dojem, že sa mu zakazuje niečo príjemné alebo sa mu zasahuje do života. Okolie má výrazný vplyv na vytváranie  postojov,  preto  je  účinnejšie  pôsobiť  na  celú  komunitu  ako na jednotlivcov. 
  • prax – človek praktizuje svoju životosprávu na základe získaných informácií a postojov. Významnú úlohu má aj prostredie, ktoré limituje možné alternatívy. Tieto obmedzenia môžu byť prírodné, sociálne, ekonomické a aj psychologický tlak okolia. 
• Enviromentálne faktory - Čisté životné prostredie je základným predpokladom ľudského zdravia a duševnej pohody. Vzájomné vzťahy medzi životným prostredím a ľudským zdravím sú však veľmi zložité a ťažko sa posudzujú. Preto je dôležité používanie zásady obozretnosti. Najznámejšie vplyvy na zdravie súvisia so znečistením ovzdušia v okolí, nedostatočnou kvalitou   vody  a   nedostatočnou     hygienou. Oveľa menej sú známe vplyvy  nebezpečných chemických látok na zdravie. Environmentálnym a zdravotným problémom sa stáva hluk. Ľudské zdravie môžu ovplyvňovať  aj  klimatické  zmeny,  úbytok  stratosférického  ozónu,  pokles  biodiverzity a degradácia pôdy (Holčík, 2009).

Enviromentálne faktory možno rozdeliť na prírodné faktory a na sociálne faktory.

 Prírodné faktory:

 pôsobia mimo ľudskej spoločnosti ale zároveň s činnosťou ľudí a ovplyvňujú živú a neživú prírodu 

• fyzikálne – teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu, slnečné žiarenie, rôzne iné žiarenia, vysielanie televízie, rozhlasu, hluk, …
• chemické faktory – bez pričinenia človeka, ale najčastejšie vznikajú činnosťou človeka. Pôsobia na organizmus prostredníctvom vzduchu, vody a potravín
• biologické faktory – pôsobenie živých organizmov prítomných v životnom prostredí človeka. Infekčné choroby spôsobené patogénnymi mikroorganizmami – vírusy, baktérie, riketsie - majú v zdravotníctve veľký význam.
• rastliny a živočíchy – ovplyvňujú zdravie rôznym spôsobom: zdroj výživy, zdroj obživy, ekológia, jedovaté živočíchy.

Sociálne faktory:

 vychádzajú z ľudskej spoločnosti, z jej činnosti a vzájomných vzťahov, ktoré podmieňujú: 

• ekonomické faktory – ovplyvňujú schopnosť jednotlicov, rodín i komunít obstarávať si svoje životné potreby.  Úroveň zdravotnej starostlivosti závisí aj od ekonomickej úrovne spoločnosti. 
• etické faktory – etika usmerňuje správanie človeka v komunite a určuje správnosť nesprávnosť konania, vymedzuje morálku spoločnosti. Tieto faktory sú dôležitým determinantom zdravia komunity , najmä z pohľadu komunity
• kultúrne a religiózne faktory – určujú vzťah k svetu, postoje, názory, hodnoty, ovplyvňuje správanie komunity súvisiace so zdravím. Kultúru ovplyvňujú mnohé geografické, klimatické, socioekonomické, sociálne, psychologické, duchovné, rasové a etnické  Vplyv  kultúry  a   náboženstva  na  zdravie  môžu   byť   priame, ale aj nepriame (Hanzlíková, et al. 2006). 
• Sociálny gradient je definovaný ako  vplyv  úrovne  sociálno-ekonmických  faktorov na zdravie. Uznáva sa za štatisticky dokázané, že jedinci nižšieho socioekonomického postavenia  (vyjadreného  kvalitou  materiálneho  zabezpečenia  –  spotreby  domácnosti a úrovňou dosiahnutého vzdelania) sú častejšie chorí ako „bohatí“. Sociálne príčiny teda prispievajú k rozdielom vo výskyte chorobnosti a úmrtnosti medzi sociálnymi skupinami. Čím dlhšie žijú ľudia v stresujúcich, sociálno-ekonomicky nevýhodných podmienkach, tým väčší negatívny dopad má táto situácia na ich zdravie.
•  Práca formuje človeka ako biopsychosociálnu bytosť.
• Pracovný potenciál je časť zdravotného potenciálu jedinca, ktorá ovplyvňuje jeho možnosti pracovného uplatnenia. Pracovné podmienky vytvárajú v interakcii s pracovným potenciálom človeka pracovné požiadavky. Ak pracovné požiadavky presahujú možnosti adaptácie na jedinca, prekročením pracovného potenciálu, može dôjsť k poruche zdravia a strate pracovnej schopnosti. 

Zmyslom sociálneho zabezpečenia je podpora a vytvorenie podmienok pre rozvoj sociálnej kohézie, ktorá je definovaná ako kvalita sociálnych vzťahov založená na existencii dôvery, vzájomného uznania záväzkov a rešpektu v komunitách aj v širšej spoločnosti.

 Determinanty zdravia

 Zdravie je ovplyvňované viacerými faktormi, ktoré označujeme ako determinanty zdravia. Niektoré faktory sú  externé  a  jedincom,  skupinám, komunitám  ťažko  priamo  ovplyvniteľné, ako je životné a pracovné prostredie. Štát však má legislatívne nástroje na presadzovanie procesu zlepšovania životného aj pracovného prostredia.

 Ďalšie  determinanty  sú   čiastkovo  ovplyvniteľné  jedincom  –  idú  o  faktory  sociálne a ekonomické. Aj u týchto determinantov má štát významnú úlohu pri  vytváraní priaznivého ekonomického prostredia, pokrytia sociálnych rizík a obmedzovaní chudoby.

Interné ťažko ovplyvniteľné determinanty zdravia sú genetické faktory. Tie sa môžu týkať dedičnej zmeny genómu (fylogenetická úroveň) alebo nededičnej zmeny genómu (ontogenetická úroveň).

 Determinanty najviac ovplyvniteľné občanom sú v životnom štýle /Krišková, Willardová, Culp, 2003/. Je potrebné poznamenať, že na rozdiel od vyššie uvedených determinantov, u ktorých je v rozvinutých krajinách pozitívny vývoj, životný štýl je zhoršujúcim sa determinantom, o čom svedčí napr. masová epidémia nadváhy a obezity či rastúci rozsah psychických problémov.

Základné determinanty, ovplyvňujúce zdravie človeka a váha ukazovateľa:

• životný štýl (váha ukazovateľa 50 %)
• genetický základ (váha ukazovateľa 20 %)
• socioekonomické a prírodné životné prostredie (20%)
• zdravotná starostlivosť (10%) (Komárek, Provazník et , 2011)

Životný štýl: 

• prístup obyvateľstva / komunity k práci a odpočinku
• organizovanie pracovného procesu
• prístup obyvateľstva k vzdelávaniu
• zabezpečovanie sociálnych služieb
• spôsob výživy, životný režim
• odmietanie zdraviu škodlivých aktivít

Genetický základ: 

• genetické poruchy populácie
• genetické záťaže
• možnosti znižovania tohto rizika

Socioekonomické a prírodné životné prostredie: 

• čistota ovzdušia
• zabezpečenie pitnej vody
• starostlivosť o hygienu potravín
• odstraňovanie odpadu
• starostlivosť o pôdu
• obytné a pracovné prostredie

Zdravotná starostlivosť: 

• odborná úroveň
• komplexnosť
• plynulosť
• sústavnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti všetkým občanom (Komárek,Provazník et al., 2011)

Záver

 Zdravie komunity je charakterizované ako stav čo najvyššej úrovne zdravia a čo najmenších nerovností   v   zdraví    danej    komunity,    ktorý    je    možné    dosiahnuť    s    prihliadnutím na sociálnoekonomickú úroveň a úroveň zdravotnej starostlivosti danej komunity.

 Pri hľadaní a odstraňovaní príčin zdravotného poškodenia komunity je dôležité ovplyvňovať komplexne všetky determinanty zdravia.

 Použitá literatúra: 

1. Dienstbier, Z., Stáhalová, V. 2009. Onkologie pro laiky. Praha, Liga proti rakovine. 2009. 127 str., ISBN 978-80-86031-86-6 
2. Hanzlíková,  A.  a   kol.  2006.   Komunitné   ošetrovateľstvo.   2.  Nezmenené  vydanie.   Martin: vydavateľstvo Osveta, 2006. 280 s. ISBN 80-8063-213-8. 
3. Holčík, J. 2009. Civilizace, hodnoty, zdraí a zdravotní problémy. In: Civilizace nemoci. Praha, Futura. 2009 
4. Kebza, V. 2005. Psychosociální determinanty zdraví. Praha, Grada, Publishing. 2005, 263 str., ISBN 80-200-1307-5 
5. Komárek, L., Provazník, K. et. al. 2011. Ochrana a podpora zdraví. Praha, 3. Lékařská fakulta UK. 2011, 99 str., ISBN 978-80-260-1159-0 
6. Krišková, A., Willardová, P.H., Culp, K. 2003. Ošetrovateľstvo v zdraví pri práci. Martin, Osveta. 2003, 155 str., ISBN 80-8063-109-3 
7. Meier, R. 2007. Cholesterol. Bratislava, NOXI s.r.o., 2007. 160