Expresia sialyltransferáz ako potenciálny marker chorobných zmien štítnej žľazy

Úvod: Nádory štítnej žľazy sú známe často ťažkou diferenciálnou diagnostikou benígnych a malígnych procesov. Žiadny samostatný marker dosiaľ nepreukázal jednoznačný diferenciálno-diagnostický potenciál s dostatočnou špecificitou a senzitivitou. Práve rôzna glykozylácia vrátane sialyzácie povrchových glykokonjugátov sa ukazuje ako zaujímavý diagnostický marker v mnohých nádorových procesoch. Cieľom práce bolo zhodnotiť zmeny sialyzácie glykokonjugá­tov pri patologických procesoch postihujúcich tkanivo štítnej žľazy so zameraním na moleku­lárne mechanizmy týchto zmien.

Materiál a metódy: Hodnotený súbor tvorili prípady malígnych nádorov štítnej žľazy (malígneho klasického a folikulárneho varian­tu papilárneho, folikulárneho, onkocytárneho, anaplastického a medulárneho karcinó­mu), benígnych nádorov (mikrofolikulárneho a onkocytárneho adenómu), autoimunitných chorôb (Hashimotovej a Graves-Basedowovej tyreoiditídy) a prípady nenádorových parenchymatóznych strúm (po 10 prípadov z každej diagnózy). Sialyzácia povrchových glykokonju­gátov bola hodnotená lektínovou histochémiou pomocou lektínov viažucich kyselinu sialovú, a to: lektínom z Tritrichomonas mobilensis (TML) vysokošpecifickým pre kyselinu sialovú bez preferencie jej väzby, aglutinínom zo Sambucus nigra (SNA) viažucim preferenčne kyselinu sialovú v jej 2,6-väzbe a leukoaglutinínom z Maackia amurensis (MAL) viažucim preferenčne kyselinu sialovú v jej 2,3-väzbe. Výsledky boli kvantifiko­vané morfometricky a korelované s Western-blottovou analýzou. Transkripcia sialyltransferáz SIAT1, 4A, 4B, 4C, 6, 7B a 8B zodpovedných za väzbu kyseliny sialovej a neuraminidáz NEU1 a 2 zodpovedných za jej uvoľňovanie z väzby bola analyzovaná prostredníctvom realtime RT-PCR

Výsledky: Benígne adenómy a parenchymatózne strumy vykazovali len slabú expresiu sialyzovaných glykokonjugátov na folikulárnych bunkách. Signifikantný vzostup pozitivity sialy­zovaných glykokonjugátov bol pozorovaný v prí­padoch folikulárneho a papilárneho karcinómu (210,0 ± 24,97 %, respektíve 207,8 ± 9,5 %) a onko­cytárneho karcinómu (193,4 ± 9,9 %) a koreloval so vzostupom sialyzácie proteínov hodnotiteľnou Western-blott analýzou. Sialyzácia proteínov v benígnych adenómoch bola menej výrazná, ale bola zvýšená v porovnaní s parenchymatóznymi strumami. Sialyzácia glykokonjugátov v prípadoch medulárneho a anaplastického kar­cinómu bola slabá a nepravidelná. Zaujímavý je nález vyššej expresie sialyltransferázy SIAT4B a 4C so vzostupom expresie neuraminidáz NEU1, respektíve NEU2 v prípade medulárneho a ana­plastického karcinómu štítnej žľazy v porovnaní s benígnymi procesmi. Naopak, vzostup expresie SIAT4C bez zmien, respektíve s poklesom expre­sie neuraminidáz bol zaznamenaný v prípadoch papilárneho, respektíve folikulárneho a folikulár­neho variantu papilárneho karcinómu.

Záver: Chorobné zmeny štítnej žľazy spre­vádzajú zmeny v expresii kyseliny sialovej, sialyltransferáz a neuraminidáz. Poukázali sme na zvýšenú expresiu kyseliny sialovej v prípadoch dobre diferencovaných karcinómov štítnej žľazy v porovnaní s benígnymi adenómami a tkani­vom štítnej žľazy bez známok zápalového alebo nádorového procesu. Vzhľadom na často zložitú diferenciálnu diagnostiku práve týchto ochore­ní môže táto skutočnosť prispieť k spresneniu diagnostického procesu, môže byť zaujímavá aj s ohľadom na možné nové terapeutické postupy v budúcnosti.

Podporené APVV-0282-11.