Eutanázia a karcinóm prsníka

Karcinóm prsníka je najčastejším nádorovým ochorením žien. V našej republike tvorí v súčasnej dobe 20 % všetkých zhubných novotvarov a postihuje až 6 % celej ženskej populácie. Jeho incidencia je 70 prípadov na 100 000 žien a má trvale stúpajúci trend vo všetkých rozvinutých krajinách.
Karcinóm prsníka sa veľmi skoro stáva systémovým ochorením a preto jeho liečba je multimodálna.
Hlavné zdroje ťažkostí sú bolesti pri metastázach hlavne do kostí, rozpadnuté rany, dýchacie ťažkosti pri metastázach do hrudníka a iné.
Nie je zriedkavosťou, že napriek všetkému úsiliu karcinómy prsníkov sa dostávajú do finálneho, nevyliečiteľného štádia, ktoré vyžaduje špecifický prístup pre neznesiteľné ťažkosti. V popredí je problém bolesti. V nedávnom období sa bolesť liečila v celosvetovom meradle nesprávne. Problém bol natoľko vypuklý, že sa ním začala zaoberať svet. zdravotnícka organizácia, ktorá zriadila výskumnú skupinu odborníkov. Táto potvrdila skutočnosť, že bolesť sa lieči nesprávne až v 90% prípadov a odporučila krajinám celého sveta pre zvládanie bolesti racionálne postupy.
Prvou a základnou požiadavkou pre efektívne zvládnutie onkologickej bolesti je stanovenie stupňa intenzity bolesti. Podľa stanoveného stupňa intenzity bolesti sa indikujú analgetiká v trojstupňovom systéme. Treba vytitrovať optimálny stav a podávať analgetickú liečbu intermitentne.
Doposiaľ nesprávne pretrvávajúci názor, že pacient po podávaní opiátov je na nich závislý, nie je na mieste a nemá svoje opodstatnenie.
Okrem všetkých spôsobov liečby fyzických problémov je predovšetkým pre pacientky s karcinómom prsníka v terminálnom štádiu potrebné venovať pozornosť psychickým problémom. Tým, že netrpí fyzicky, neznamená že netrpí psychicky. Zvyčajne trpí bolestnou beznádejou, opustenou svojimi blízkymi.
Cíti sa vzdialená od akéhokoľvek porozumenia, chápania, nachádza sa v ťažkých depresiách, má nezáujem o život - je čakateľkou na smrť. V dôsledku týchto problémov sa začali ozývať hlasy z radov pacientov, ich príbuzných a ľudí vôbec o možnosti zavedenia eutanázie - predčasného ukončenia života.
Holandsko sa stalo prvou krajinou na svete kde sa legalizovala dobrovoľná eutanázia, označovaná i za asistovanú samovraždu. Eutanázia sa v Holandsku praktizuje a mlčky toleruje už dvadsať rokov, hoci bola protizákonná. Obdobne ako v Holandsku je eutanázia tolerovaná v Belgicku, Švajčiarsku a Kolumbii. Nový zákon teraz umožní lekárom pristúpiť k eutanázii bez toho, aby im hrozilo obvinenie zo zneužitia povolania. Kontroverznú injekciu ekár môže pacientovi podať len po splnení prísnych podmienok. O jej podanie musí písomne požiadať pacient , u ktorého je medicínsky overené, že choroba mu spôsobuje neznesiteľné a neustávajúce utrpenie.
Aj v Holandsku musia dvaja lekári potvrdiť, že choroba je nevyliečiteľná a život pacienta nebude trvať viac ako šesť mesiacov. Musí o je vykonanie požiadať dobrovoľne, po zistení všetkých lekárskych možnosti a po konzultácii s lekárom, nezávisle a sám. Možno v prípade eutanázie hovoriť o milosrdnej smrti? Čo dáva človeku právo zabiť druhého človeka v mene údajného utrpenia? Najmä keď súčasná paliatívna medicína, ktorá sa etabluje aj ako samostatný odbor je schopná pacienta zbaviť problémov, pre ktoré pacienti eutanáziu žiadali. Bol vykonaný výskum u lekárov, ktorí vykonávali eutanázie. Celkove väčšina z nich zaujala negatívne stanovisko k eutanázii!

Zistilo sa, že problémy sú vo viacerých bodoch:

1. Zákon bol odsúhlasený v parlamente predčasne, pretože paliatívna starostlivosť v Holandsku nebola a ani v súčasnosti nie je ešte na potrebnej úrovni, hoci sa zavádzajú opatrenia na jej zlepšenia.
   
2. Vedie k psychickej traume u lekárov, k ich emočnému vyčerpaniu tzv. vyhoreniu.
   
3. Psychická stresová záťaž vzniká pre lekára, ktorý je požiadaný aby ako druhý odsúhlasil eutanáziu pacienta, pričom sám má pochybnosti že neboli vyčerpané možnosti paliatívnej medicíny.
   
4. Otázka viery aj svedomia.
   
5. Prostredie v ktorom sa eutanázia vykonáva.
   
6. Ekonomický záujem jednotlivcov.
   
7. Nedostatočná kapacita oddelení paliatívnej starostlivosti a nedostatočné školenie odborníkov v oblasti paliatívnej starostlivosti na rôznych úrovniach.

Eutanázia má zástancov aj v radoch tých, ktorí v nej vidia riešenie sociálno-ekonomických problémov. Problém eutanázie by však nemal byť problémom financií, ale predovšetkým otázkou zmyslu života vôbec.
Treba si uvedomiť, že aj pacient, ktorý siaha po eutanázii a vytvoria sa mu podmienky znesiteľného života, sám volí radšej život ako smrť.
A tu je naša úloha vytvoriť pre pacienta také podmienky, aby eutanázia nebola vôbec žiadúca