Konference: 2006 XXX. Brněnské onkologické dny a XX. Konference pro sestry a laboranty
Kategorie: Podpůrná onkologická léčba, výživa nemocných a ošetřovatelská péče
Téma: Podpůrná a ošetřovatelská péče v onkologii
Číslo abstraktu: 060
Autoři: L. Poledníková; E. Krištofová; PhDr. Zuzana Schmidtová; PhDr. Alica Slamková
Prvý krok k primeranému postoju k umieraniu a smrti je nerozlučne spätý s pozitívnym postojom k starým ľuďom všeobecne a k chronicky chorým či umierajúcim osobitne.
Veľmi málo sa stretávame so skutočnosťou, že sa pacient sťažuje na realizáciu odborného výkonu. Častejšie sa v praxi stretávame so sťažnosťami na nevhodné správanie, nedostatok úcty alebo pochopenia zo strany zdravotníckeho tímu. Ako môžu poskytovatelia ošetrovateľskej starostlivosti tomu zabrániť?
- Pacient sa dostáva do nového prostredia, ktoré nepozná, preto ho sestra má privítať a povzbudiť. Nesmie zabudnúť na skutočnosť, že pacient má právo vedieť, kto ho ošetruje.
- Každý pacient má strach a obavy, ktorých intenzita nie je priamoúmerná závažnosti choroby. Nepodceňujte ich a snažte sa ich minimalizovať. Každý má právo vedieť, čo sa s ním v blízkej budúcnosti bude diať, preto ho primerane a kontinuálne informujte.
- Ak idete u pacienta realizovať ošetrovateľský výkon, je nutné mu vysvetliť čo ho čaká, ako má počas výkonu spolupracovať, ako bude dlho trvať.
- Ak je pacient hospitalizovaný, predstavte ho spolupacientom, informujte ho o čísle jeho izby, mene ošetrujúceho lekára. Zoznámte ho s vnútorným poriadkom oddelenia.li>Poučte pacienta o jeho právach a povinnostiach.
- Pacienta oslovujte priezviskom, ak má akademický titul, nezabúdajte ho používať.
- Pri rozhovore nepoužívajte odbornú terminológiu, jeho úroveň prispôsobte momentálnym schopnostiam pacienta, ako aj súčasným zdravotným problémom.
- Dajte priestor pre otázky pacienta, musí mať istotu že sme ochotní si ho vypočuť a pomôcť mu. Nesmelého a veľmi tichého pacienta by sme mali posmelovať.
- Dbajte o rešpektovanie dôstojnosti pacienta, zabezpečte mu súkromie a intimitu bez ohľadu nato, či je svojprávny alebo nie.
- Ak je pacient v stave, kedy nemôže za seba rozhodovať, snažte sa podporovať jeho blaho.
- Umožnite pacientovi byť nezávislý do maximálne možnej miery, vedomie, že je na obtiaž, pôsobí na neho skľučujúco.
- Všetko robme tak, ako by sme chceli, aby to iní robili nám.
V príspevku chceme prezentovať výsledky aplikovaného výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť vedomosti zdravotníckych pracovníkov o etických zásadách a právach pri ošetrovaní starých a ťažko chorých a overiť ich dodržiavanie v ošetrovateľskej praxi. Výsledky nášho výskumu poukázali na informovanosť personálu v oblasti ošetrovateºskej etiky na jednej strane, ale taktiež na nedostatky pri realizácii etických princípov a noriem v praxi na strane druhej.
Etika ako filozofia mravnosti sa dostáva do popredia záujmu všetkých oblastí súčasného života. Zložitosť problémov v etickom kontexte si od sestier vyžaduje multidisciplinárny prístup. Musí byť schopná viesť otvorený dialóg s pacientom, ktorého sa etické problémy priamo dotýkajú. Názory odborníkov a svoje vedomosti z ošetrovateľskej etiky sestra vhodne využíva v dialógu s pacientom, ktorý prináša svoje osobné poznatky a skúsenosti o etických problémoch v ošetrovateľskej praxi. Je správne ak sestra pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti učí pacienta vážiť si život, pomáha mu hľadať nové hodnoty a učí ho neplakať za minulosťou, ale tešiť sa z toho, čo teraz dokáže.
Použitá literatúra
- Krištofová, E. 2004. Etické aspekty ošetrovania seniorov. In Poledníková, Ľ a kol. Gerontologické ošetrovateľstvo. Nitra: FSVaZ UKF, 2004. ISBN 80-8050-799-6.
- Sschmidtová, Z., Poledníková, Ľ., Líšková, M. 2004. Nik nemiluje život tak ako starý človek. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia, roč. II, 2004, č. 6, s. 6 -7. ISSN 1336-183X.
Datum přednesení příspěvku: 11. 5. 2006