Čo sa skrýva za sestrou?

Súhrn 

Práca sestier je veľmi potrebná, ale aj veľmi náročná. Nedokážeme si predstaviť ošetrovateľskú starostlivosť bez sestier. Potrvá však ešte nejaký čas, kým sa sestry dočkajú zaslúženého uznania a adekvátneho ohodnotenia. 

Vyžaduje to nielen zmenu zákonov, ale aj zmenu zmýšľania. V ošetrovateľstve viac ako 90% personálu tvoria ženy, je preto príznačné, že sa ošetrovateľstvo na Slovensku nevymyká z kultúrneho rámca, v ktorom má práca žien nižší spoločenský status so všetkými dôsledkami. Zatiaľ sú ešte sestry, ktoré aj napriek tomu, pristupujú k tejto práci s láskou a vidia zmysel v pomoci druhému. V rámci svojich  schopností  a  možností  vykonávajú, jako len najlepšie vedia ošetrovateľskú starostlivosť, nehladiac na nadmernú záťaž a možné následky. 

Kľúčové slová 

Ošetrovateľská starostlivosť, náročnosť práce, vyhorenie, kompetencie, role sestry

 

Profesia sestra 

Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícki pracovníci. Podľa stupňa vzdelania a odborných pracovných činností, ktoré na základe svojho vzdelania zdravotnícki pracovníci vykonávajú, sa delia na tieto kategórie: lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka,   laborant,   zdravotnícky   asistent,   technik    –    rôzne    odborné    zameranie, iný zdravotnícky pracovník.

 

Požiadavky na profesiu sestra

 

Sestra je osoba, ktorá získava absolvovaním vzdelávacieho programu kvalifikáciu na výkon povolania sestry vo všeobecnej ošetrovateľskej starostlivosti, registráciu či zákonnú licenciu na vykonávanie praxe.

 

Podľa súčasných ustanovení spĺňa sestra odbornú spôsobilosť na výkon:

 

• odborných činností v odbore ošetrovateľstvo získaním vysokoškolského bakalárskeho alebo magisterského vzdelania a vyššieho odborného vzdelania v odbore ošetrovateľstvo 

• špecializovaných pracovných činností získaním diplomu o špecializácií v příslušném špecializačnom odbore v rozsahu určenom akreditovaným špecializačným študijným programom 

• certifikovaných pracovných  činností   získaním  certifikátu v rozsahu  určenom akreditovaným certifikačným študijným programom

 

Odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sestry  v minulosti spĺňal aj zdravotnícky pracovník, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zdravotná sestra, všeobecná sestra, detská sestra, zubná sestra alebo ženská sestra a vykonával činnosť sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť najmenej tri roky v priebehu obdobia piatich rokov ku dnu účinnosti nariadenia vlády z roku 2004, ktorým sa doplna nariadenie vlády SR c. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve. V súčasnosti absolvent SZŠ pôsobí v pozícii zdravotníckeho asistenta a nie sestry.

 

Okrem odbornej spôsobilosti sa musí profesia sestry vyznačovať:

 

• súborom vedomostí, schopností a zručností 

• komunikatívnou a sociálno–interakčnou spôsobilosťou 

• intrapersonálnou a interpersonálnou spôsobilosťou 

• zmyslom pre službu verejnosti 

• etickým prístupom, oddanosťou práci a pacientom 

• prijímaním zodpovednosti za výkon ošetrovateľských činností a za existujúci súbor výkonových štandardov 

• autonómiou rozhodnutí vo vybraných oblastiach vlastnej pracovnej činnosti 

• aplikáciou výsledkov výskumu a teórie v praxi 

• spôsobilosťou permanentne hodnotiť ( spätnou väzbou, reflexiou a analýzou) svoju prácu 

• dôverou jednotlivých pracovníkov v profesii a pracovníkov v tíme

 

Ošetrovateľstvo ako umenie aj veda si vyžaduje pochopenie a praktickú aplikáciu špecifických vedomostí a zručností, ktoré  sa v rámci možností  opierajú o výsledky vedeckého výskumu a praxe.

 

Súčasné ošetrovateľstvo od sestry očakáva, že bude vykonávať tieto činnosti:

 

• základné ošetrovateľské činnosti zamerané na identifikáciu a plánovanie uspokojenia základných potrieb človeka, ktoré mu choroba narušila alebo obmedzila, že bude schopná zabezpečovať   diagnosticko-terapeutické   činnosti,   prípravu   pacientov na vyšetrenie, odber biologického materiálu, aplikovanie liekov, pozorovanie pacienta a iné psychosociálne činnosti zamerané na zber informácií, komunikáciu s pacientom a jeho rodinou, odovzdávanie informácií, edukáciu, ochranu pacientových práv a jeho podporu; administratívne práce, ktoré zahŕňajú vedenie ošetrovateľských záznamov, sesterskej dokumentácie zákonom stanovenej forme a rozsahu, vypisovanie sprievodných lístkov, evidenciu pacientov a iné

 

• prípravné a dokončovacie práce, ku ktorým zaraďujeme dezinfekciu prostredia, dezinfekciu a sterilizáciu nástrojov, dopĺňanie liekov, pomôcok a iné.

 

Medzi rozšírené činnosti sestry, ktoré vyplývajú z poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu, patrí samostatnosť spojená s prevzatím zodpovednosti a ochota sestry aktívne chrániť záujmy pacienta. Aby sestra bola schopná zvládnuť všetky uvedené činnosti, musí mat dostatočné kognitívne schopnosti v šiestich hlavných kategóriách, ktoré sú uvedené v Európskej stratégii WHO pre vzdelávanie sester a pôrodných asistentiek:

 

• vedomosť: schopnosť vybaviť si konkrétne údaje, terminológiu metódy alebo teórie 

• porozumenie: predstavuje relatívne minimálny stupeň chápania súvislosti pri zmene zdravotného stavu 

• aplikácia:  schopnosť   aplikovať   všeobecné   pravidlá   alebo   abstraktné   pojmy v konkrétnych situáciách pri realizácii ošetrovateľských výkonov 

• analýza: schopnosť rozpoznať súvislosti a interakcie medzi jednotlivými prvkami danej situácie (Farkašová, 2006) 

• syntéza: predstavuje schopnosť sumarizovať vzájomne súvisiace časti jedného celku 

• hodnotenie: schopnosť utvoriť si názor na problém na základe dostupných informácií a podľa toho sa rozhodnúť, či je nutné zakročiť alebo možno pokračovať v doterajšom postupe

 

Rola sestry 

Profesia sestry zahrňuje určitý systém rolí. Rola je očakávané správanie jedinca, ktoré súvisí s jeho určitým postavením v spoločnosti.

 

Rolu sestry charakterizujú najmä tieto znaky: 

• sestra pri svojej práci vychádza z potrieb chorého a pochopenia jeho problémov, má schopnosť zabezpečiť chorému pocit istoty 

• je emocionálne neutrálna, j. je schopná svoju emocionalitu vždy podriadiť racionálnem kontrole

 

 Súčasný rozvoj ošetrovateľstva a jeho zameranie mení aj rolu sestry. Túto zmenu si vyžaduje  nielen  rozvoj   nových   poznatkov   z   medicíny,   ale   aj   nové   poznatky zo spoločenských vied, najmä sociológie, psychológie, pedagogiky a etiky. Sestra sa stáva rovnocennou   členkou   tímu,   schopnou   v    oblasti    svojej    činnosti    samostatne pracovať /Farkašová, 2010/. Mení sa aj rola pacienta z tradičného pasívneho konzumenta na aktívneho účastníka starostlivosti o svoje zdravie.

 Toto všetko sa odráža v nárokoch na kvalitu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.

 

V súčasnosti plní sestra najčastejšie tieto roly:

 

• Sestra- poskytovateľka ošetrovateľskej Ide o rolu vzťahov, ktoré sa vytvárajú na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Tieto vzťahy charakterizujú holistické  chápanie  jedinca  a  skupiny  zohľadňujúce  ich  zdravie a prostredie v záujme uspokojovania potrieb.

 

• Sestra – manažérka. Pôsobí v riadení a organizácií na rôznych úrovniach – štátnej, regionálnej a na úrovni zdravotníckeho Plní aj úlohy manažérky ošetrovateľskej starostlivosti priamo u jednotlivcov a skupín tým, že manažuje ošetrovateľský proces. Rola manažérky je súčasťou všetkých ošetrovateľských činností. Nestotožnenie  sa  sestry  s  touto  rolou  má  za  následok  nekoordinovanú a neefektívnu ošetrovateľskú starostlivosť.

 

• Sestra – edukátorka. Edukačná rola sestry je mnohostranne zameraná na utváranie a formovanie uvědomělého a zodpovedného správania a konania jedinca i skupiny v záujme podpory zachovania a obnovy Edukačné ovplyvňovanie sa realizuje formou získavania nových vedomostí, zmien postojov, presvedčení, ako aj zmien motivácie prežívania, správania a konania človeka.

 

• Sestra –  advokátka.  Sestra  je  obhajkyňou  pacienta,  reprezentuje  jeho  práva a vysvetľuje mu ich, předkládá a tlmočí jeho názory a požiadavky, obhajuje jeho záujmy. Uplatnenie tejto roly sestry je prejavom záujmu sestry o pacienta

 

• Sestra – nositeľka zmien. Ošetrovateľstvo podobne ako každá iná činnosť podlieha zmenám.

 

Účinnosť ošetrovateľskej starostlivosti závisí od kontinuálnych zmien. V záujme jeho rozvoja sa sestra musí stotožniť s rolou nositeľky zmien. Sestry by preto mali byť hnacími a nie odporujúcimi silami zmien v ošetrovateľstve.

 

• Sestra – výskumníčka. Rola sestry - výskumníčky sa stáva aktuálnou v spoločnosti, v ktorej sa utvára ošetrovateľstvo ako sociálne významná, dôveryhodná vedecká profesia, ako záruka kvalitnej ošetrovateľskej Rola výskumníčky predpokladá primerané  vzdelanie,  možnosti  a  potenciál  pre  výskumnú  činnosť v oblasti ošetrovateľstva.

 

• Sestra – mentorka. Zodpovedá za klinický dohľad nad študentmi ošetrovateľstva a pôrodne Rola mentorky v klinickej a komunitnej praxi predpokladá adekvátnu klinickú a pedagogickú spôsobilosť a zrelú osobnosť (Farkašová, 2005).

 

Záťaž v práci sestier 

Dnešné ošetrovateľstvo je  mnohostranné  a  dynamické,  ale  aj  nesmierne  náročné. Na sestru  vplývajú   mnohé  negatívne   faktory  pracovného   prostredia.   Podľa   intenzity ich pôsobenia môžeme hovoriť o záťaži v práci sestry.

 

Ide o faktory:

 

• fyzikálne: zvýšená teplota, hluk, nesprávne osvetlenie, vibrácie radiačné žiarenie, elektrický prúd

 

• chemické: cytostatiká, diagnostiká, dezinfekčné prípravky

 

• sociálne:  rodina,   medziľudské   vzťahy   na   pracovisku,   konflikt   medzi   prácou a ostatnými rolami, vzťah nadriadených a podriadených, pracovné podmienky, organizácia práce a iné.

 

Podľa charakteru  pôsobiacich  podnetov  a  primárnych  reakcií  môžeme  rozlíšiť tri druhy záťaže:

 

• Biologická záťaž - činitelia majú fyzikálnu, chemickú alebo biologickú povahu, organizmus odpovedá primárne biologicky, psychické reakcie sú následné a druhotné .

 

• Fyzická záťaž - požiadavky sa týkajú primárne svalovej činnosti, organizmus funguje ako zdroj energie, svalová činnosť sa odráža v psychickom prežívaní.

 

• Psychická záťaž -  proces  primárne  psychického  spracovania  a  vyrovnávania sa s požiadavkami životných a pracovných situácií. Telesné reakcie sú druhoradé, vyvolané psychickým procesom

 

• Pracovná záťaž - Pracovná záťaž predstavuje určitú vyčlenenú kategóriu celkovej životnej záťaže a stresu, spojenú s pracovnou činnosťou a pracovnými podmienkami

 

Pracovné podmienky (272/1994 Z. z.) sú fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť člověka v pracovnom procese. Ovplyvňované sú režimom práce a odpočinku, jako aj technickým stavom pracovného prostredia.

 

Celkové pracovné zaťaženie sa dá vyjadriť ako súčet zaťaženia predstavovaného platenou a neplatenou prácou. Za neplatenú prácu tu považujeme všetky povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu, chodom domácnosti, starostlivosťou o deti, starnúcich rodičov a podobne. Vysoká miera celkovej pracovnej záťaže sestier vyplýva z toho, že ide převažme o ženy a vo väčšine prípadov o matky s nezaopatrenými deťmi a manželky. Podľa výsledkov výskumu o rodinách s nezaopatrenými deťmi pracuje žena celkovo 98,5 hodín týždenne, pričom počet hodín rastie s počtom detí. Nepriaznivým dôsledkom celkového vyššieho pracovného zaťaženia žien je menej voľného času, čo znamená menej času na relaxáciu.

 

Fyzická záťaž

 

Optimálna  telesná  zaťaž  patrí  k  prostriedkom,  ktoré  kladne  ovplyvňujú  zdravie, aj pracovnú výkonnosť. Avšak nadmerná fyzická záťaž poškodzuje zdravie a znižuje pracovnú výkonnosť. Práca sestier na lôžkových oddeleniach, hlavne traumatologických, neurologických, geriatrických a v liečebniach dlhodobo chorých je aj z tohto hľadiska namáhavá. Pri realizácií ošetrovateľských intervencií, ako je preventívne a terapeutické polohovanie, dvíhanie pacientov, vysádzanie, manipulácia pri hygiene, presuny, pasívne cvičenie  s  imobilnými  pacientmi  a  iné,  pri  ktorých  sestra  pracuje  väčšinou  v předklone a vo vynútených polohách, dochádza k fyzickému preťaženiu pohybového systému.

 

Harber a spolup. (1985) uvádzajú päť najčastejších príčin poškodenia kostrovosvalového systému chrbta u sestier súvisiacich s nasledovným výskytom:

• dvíhanie pacienta na posteli      48%
• pomoc pacientovi s postele       30%
• pohybovanie s posteľou           27%
• zdvíhanie pacienta na nosidlá   22% 
• nosenie bremien s hmotnosťou väčšou ako 15 kg (Krišková, A.2003

Práca s bezvládnymi a imobilnými pacientmi je fyzicky veľmi namáhavá. Manipulácia s pacientom je pre sestru energetický náročná. Najvyšší energetický výdaj, až 32 KJ/min, sa zistil  pri  pracovných  činnostiach  týkajúcich  sa  hygieny  pacienta  a  pri  manipulácií s pacientom, čo predstavuje veľkú fyzickú záťaž.

 

Podľa štúdie Hubačovej a spolup.(1999) podiel činností a takýmto energetickým výdajom predstavoval 6% pracovnej zmeny sestry. Zo štúdie vyplýva, že sestry počas pracovnej zmeny dvíhali pacienta viac krát bez technického zariadenia. Telesná hmotnosť ošetrovaných pacientov  sa  pohybovala  od  40  do  130  kg.  V  súbore  sledovaných  sester sa prejavila záťaž podporno-pohybovej sústavy s významným podielom statických prvkov. Prekonané alebo súčasné choroby chrbtice udávalo 44% sestier. Opakované bolesti a opuch dolných končatín uvádzalo 50% sestier.

 

Estryn-Beharová  považuje  prácu  s  imobilnými  pacientmi  za  fyzicky  namáhavú a porovnateľnú so stredne ťažkou fyzickou prácou v priemysle.

 

Fyzickú záťaž sestrám spôsobuje aj časté chodenie, nakoľko sú na oddeleniach nevhodne umiestnené pracovne sestier a niektoré oddelenia sú nedostatočné vybavenie komunikačnými zariadeniami pre pacientov (Krišková, 2010).

 

Psychická záťaž

 

Práca v zdravotníctve je spojená s väčšou mierou stresu ako práca v iných profesiách. Záťažové faktory v zdravotníctve môžeme rozdeliť na špecifické a nešpecifické. Na osobnosť zdravotníka tieto faktory pôsobia spolu (Kozierová, Erbová, Olivierová, 1995).

 

Záťažové - stresujúce faktory, ktoré pôsobia v zdravotníckom povolaní, prehľadne uvádza Nešpor: - kontakt s do značnej miery tabuizovanými oblasťami ľudskej existencie (bolesť, súkromie pacienta, smrť)

 

• emočné stavy pacientov a ich reakcie (depresia, vyčerpanie, podráždenosť, hnev) 

• veľká zodpovednosť (morálna a právna), neistota pri zodpovednej voľbe optimálního liečebného postupu; 

• konflikt rolí (rola matky alebo otca verzus nároky zdravotníckej profesie) 

• nedostatočná pozornosť vlastným neriešeným problémom, ktoré sa stykom s chorými často aktivujú 

• rýchly životný štýl a mala pripravenosť uspokojovať vlastné psychické potreby 

• domnelé alebo skutočné profesiový zlyhanie prežívajú zdravotníci väčšinou horšie jako iné profesie 

• zdravotník býva svojim okolím často vnímaný cez svoju profesiu, čo môže viest k obtiažnému oddeľovaniu súkromného a profesionálneho života (Krišková, 2003).

 

Reálne riziká niektorých zdravotníckych profesií:

 

• trojzmenná prevádzka, nočná práca, niekedy aj spánková deprivácia 

• nutnosť rozhodovať sa i pri neúplných informáciách 

• časové a iné nároky na sústavné vzdelávanie 

• nutnosť adaptovať sa na novú situáciu a nové prístupy 

• nároky, ktoré plynú z tímovej práce a interpersonálnych problémov 

• nárazový charakter  práce  v  mnohých  oboroch,  zdravotník  býva  náhle  zavalený složitými a niekedy nezlučiteľnými úlohami, ktoré má zvládnuť v obmedzenom čase 

• syndróm vyhorenia  vzniká  v  dôsledku  dlhotrvajúceho  profesionálneho  stresu  a je v zdravotníctve relatívne častý 

• k všeobecne stresovým faktorom patrí nepredvídateľný hluk

 

Nadmerná psychická záťaž, stres zvyšuje riziko chybných výkonov a rozhodnutí, pracovných úrazov, psychosomatických ochorení, závislosti na alkohole a iných návykových látkach. Zhoršuje teda zdravotný stav a výkonnosť práce zdravotníkov a tiež nepriaznivo pôsobí na ich rodinné prostredie (Krišková, 2003).

 

Syndróm vyhorenia – burn out

 

S preťaženosťou a s dlhotrvajúcim stresom úzko súvisí syndróm vyhorenia. Presná definícia syndrómu vyhorenia neexistuje. Opisuje sa však ako úplné fyzické a psychické vyčerpanie, ktoré je dôsledkom dlhodobého pôsobenia stresu a nevhodného vysporiadania sa s  psychickou  záťažou.     Zapríčiňuje  únavu,  inaktivitu,  depresie  a  negatívny  postoj k pracovnému  prostrediu, kolegom, ako  aj k  sebe samému. Syndróm vyhorenia je vždy spájaný s výkonom určitého povolania. Často postihuje aj sestry. Najdôležitejším znakom syndrómu vyhorenia je chronický stres vychádzajúci z pracovnej činnosti, ktorý môže byť sprevádzaný ďalšou záťažou z osobného života, sociálneho i fyzikálneho okolia. Sestra, ktorá upadá do stavu vyhorenia, prežíva rad negatívnych citových stavov a ťažkých myšlienok. Cíti sa telesne a emocionálne vyčerpaná a „unavená až na smrť“, smutná, preťažená starosťami, plná beznádeje a pesimizmu.

 

K všeobecným symptómom patrí:

 

• mimoriadne veľká únava 

• negatívne sebahodnotenie a nízka miera sebaúcty vyplývajúce z pocitov zníženej profesionálnej kompetencie 

• porucha koncentrácie pozornosti 

• dráždivosť a negativizmus 

• príznaky stresu pri absencii organického ochorenia 

Syndróm vyhorenia nie je samostatným javom, ale je do určitej miery výsledkom pozvoľného procesu, ktorý má nasledujúce fázy: 

„nultá fáza„:  sestra  pracuje  čo  najlepšie,  snaží  sa,  napriek  tomu  má  pocit, že požiadavkám nie je možné vyhovieť a jej snaha nie je dostatočne ohodnotená 

1. fáza: pocit, že sestra nič nestíha, jej práca začína strácať systém 

2. fáza: vyskytujú sa symptómy neurózy spolu s pocitom, že sestra stále musí niečo robiť, pričom výsledkom je chaotické konanie 

3. fáza: pocit, že  niečo  „musí“  byt  urobené  mizne  a  nahrádza  ho  opačný  pocit, že nemusí ničuž samotná prítomnosť druhých ľudí sestru dráždi, pridružuje sa strata akéhokoľvek nadšenia a záujmu, prevláda únava, sklamanie a vyčerpanie (Kozierová, Erbová, Olivierová, 1995)

 

Je dôležité oddeliť fyzickú vyčerpanosť, ktorá sa prejavuje nedostatkom energie, únavou chronického charakteru, bolesťami hlavy, bolesťami chrbta, rôznymi poruchami spánku a podobne, od syndrómu vyhorenia. Fyzická únava z práce po odpočinku prejde. V prípade vyhorenia sa únava prežíva inak, je spojená s pocitom zlyhania a nestačí pri nej iba oddych.

 

Záver 

Práca sestier je veľmi potrebná, ale aj veľmi náročná. Nedokážeme si predstaviť ošetrovateľskú starostlivosť bez sestier. Potrvá však ešte nejaký čas, kým sa sestry dočkajú zaslúženého uznania a  adekvátneho  ohodnotenia.  Vyžaduje  to  nielen  zmenu  zákonov, ale aj zmenu zmýšľania. V ošetrovateľstve viac ako 90% personálu tvoria ženy, je preto príznačné, že sa ošetrovateľstvo na Slovensku nevymyká z kultúrneho rámca, v ktorom má práca žien nižší spoločenský status so všetkými dôsledkami. Zatiaľ sú ešte sestry, ktoré aj napriek tomu, pristupujú k tejto práci s láskou a vidia zmysel v pomoci druhému. V rámci svojich schopností a možností vykonávajú, ako len najlepšie vedia ošetrovateľskú starostlivosť, nehladiac na nadmernú záťaž a možné následky. 

Ak sa odstráni, alebo aspoň zníži preťaženosť sestier, zvýši sa úroveň kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti, pacienti nebudú musieť s obavami prichádzať do zdravotníckych zariadení a sestry im budú môcť poskytnúť adekvátnu ošetrovateľskú starostlivosť bez ohrozenia svojho vlastného zdravia.

 

Zoznam použitej literatúry: 

1. Farkašová, D. 2005: Teória ošetrovateľstva. Martin, Osveta, 2005
2. Farkašová, D. 2006. Výskum v ošetrovateľstve, Martin, Osveta 2006
3. Farkašová, D. 2010. História ošetrovateľstva. Martin, Osveta 2010
4. Kozierová, B., Erbová, G., Olivierová, R. 1995.Ošetrovateľstvo 1 diel. Martin, Osveta, 1995
5. Kozierová, B., Erbová, G., Olivierová, R. 1995.Ošetrovateľstvo 2 diel. Martin, Osveta, 1995, 1474 str., ISBN 80-217-0528-0
6. Krišková, A. 2003. Ošetrovateľstvo v zdraví a práci. Martin, Osveta 2003
7. Krišková, A.2010. Profesionálne opatrovateľstvo. Martin, Osveta 2010