Chemoterapia versus cielená biologická liečba NSCLC

Vo vývoji cielenej biologickej liečby karcinómu pľúc bola zatiaľ pozornosť sústredená na pokročilý NSCLC (nemalobunkový karcinóm pľúc). Je to pochopiteľné, keďže ide o ochorenie naliehavo vyžadujúce pokrok v liečbe a súčasne poskytujúce priestor na realizáciu rozsiahlych klinických štúdií. V prvej línii liečby boli porovnávané rôzne spôsoby cielenej biologickej terapie s chemoterapiou versus samotná chemoterapia. V priebehu posledných rokov zlyhalo viac ako desať takto dizajnovaných štúdií fázy III. Prelomový výsledok bol docielený pri porovnaní chemoterapie karboplatina a paklitaxel s alebo bez bevacizumabu (1).

Na základe tejto štúdie a na základe predbežných výsledkov štúdie AVAIL (cisplatina a gemcitabin +/- bevacizumab) sa očakáva registrácia bevacizumabu pri NSCLC v EÚ. Použitie bevacizumabu pri NSCLC je však limitované a to hlavne obmedzením na typ nádoru - iný ako epidermoidný. Možnosti cielenej biologickej liečby v prvej línii v monoterapii alebo v kombinácii s chemoterapiou sa naďalej skúmajú. Aktuálnym štandardom a rozhodujúcou modalitou však zostáva cytostatická chemoterapia. Pri chemoterapiou predliečenom NSCLC dochádza k zaujímavému vývoju a od roku 2000 boli publikované viaceré štúdie fázy III zamerané na optimalizáciu liečby v tejto situácii. Kľúčové sú uvedené v Tab 1.

Cielená biologická liečba inhibítormi TK-EGFR (erlotinib, gefitinib) je najefektívnejšia v klinicky/laboratórne definovaných podskupinách pacientov. Optimálne výsledky sú u celoživotných nefajčiarov, žien, pri adenokarcinóme, v ázijskej populácii. Molekulárne predikčné a prognostické faktory (expresia/mutácie EGFR, K-ras, atď.) sú skúmané. Docetaxel a pemetrexed – dve v EÚ registrované cytostatiká (aj) pre 2. líniu liečby NSCLC – sa líšia v toxicite: pemetrexed spôsobuje výrazne menej závažných neutropénií a febrilných neutropénií (4).

Pri porovnaní chemoterapie s inhibítormi TK-EGFR je hematologická toxicita v prospech cielenej biologickej liečby, niektoré parametre nehematologickej toxicity – v prospech chemoterapie. Významným rozdielom je skutočnosť, že výsledky chemoterapie v klinickej praxi neboli ovplyvnené fajčiarskym návykom tak, ako výsledky liečby inhibítormi TK-EGFR. Štúdie fázy III zamerané na priame porovnanie efektivity inhibítorov TK-EGFR oproti chemoterapii v súčasnosti prebiehajú. Docielený pokrok je však v každom prípade výrazný. Umožňuje už dnes racionálnu druhú a aj tretiu líniu liečby pokročilého NSCLC. Literatúra:

1. Sandler A. B., Gray R., Brahmer J., et al.: Randomized phase II/III Trial of paclitaxel (P) plus carboplatin (C) with or without bevacizumab (NSC # 704865) in patients with advanced non-squamous nonsmall cell lung cancer (NSCLC): Eastern Cooperative Oncology Group (ECOG) Trial - E4599. J. Clin. Oncol., 2005, ASCO Annual Meeting Proceedings, Part I (Suppl), 23, 4.
2. Miller V.A.: Optimizing therapy in previously treated non-small cell lung cancer. Semin. Oncol., 2006, (Suppl.1), 33:25-31.
3. Gandara D.R., Davies A.M.: Oral second-line chemotherapy for advanced non-small-cell lung cancer: the bottom line. J. Clin. Oncol., 2006, 24, 2700-2701
4. Hanna N., Shepherd F.A., Fossella F.V. et al.: Randomized phase III trial of pemetrexed versus docetaxel in patients with non-small-cell lung cancer previously treated with chemotherapy. J. Clin. Oncol., 2004, 22, 1589-1597.