Chemoterapia - Úlohy sestry pri zabezpečovaní chemoterapie pri liečbe onkologických ochorení.

Súhrn
Autori popisujú úlohy sestry pri ošetrovaní onkologicky chorého pacienta liečeného chemoterapiou. Podávajú prehľad základných informácií o druhoch, spôsoboch a zásadách racionálnej chemoterapie a úlohách sestry pri pozorovaní nežiadúcich účinkov. Osobitnú pozornosť venujú úlohám sestry pri edukácii a psychickej podpore pacienta, v príprave pacienta na chemoterapiu, počas chemoterapie i po chemoterapii.

Kľúčové slová: onkologické ochorenie, chemoterapia, druhy chemoterapie, spôsoby chemoterapie, cytostatiká, nežiadúce účinky, edukácia, informovanosť pacienta, komunikácia, psychická podpora, pozorovanie

Summary
The authors pointed to the nurse´s tasks at the taking care about oncological patient treated by chemotherapy. They is giving preview about basics information on kinds, methods and principles of rational chemotherapy, unacceptable chemotherapy effects and tasks of nurse at the observation of unacceptable effects. They special pointed up to the tasks of the nurse at the education and psychological support of the patient, at the patient preparation for the chemotherapy, during the chemotherapy as well as after the chemotherapy.
Keywords: chemotherapy, oncological sickness, kinds of the chemotherapy, methods of chemotherapy, unacceptable effects, education, patient´s information, communication, psychological support, observation.

Úvod
Pod onkologickým ochorením, medzi laikmi nazývaným rakovina, sa označuje mnoho najrôznejších nádorov, ktoré postihujú ľudské telo. Všeobecná definícia síce neexistuje, avšak väčšina nádorov predstavuje abnormálnu masu buniek, ktorej rast prebieha nekoordinovane s rastom normálnych tkanív. Abnormálna masa tkaniva je tvorená bunkami, ktoré nadobudli nového vlastnosti zmenou svojej genetickej informácie alebo epigeneticky. Hlavným prejavom týchto nových vlastností je schopnosť permanentného delenia a z toho vyplývajúceho narastania objemu nádorového tkaniva. Tento rast je nekoordinovaný s normálnym tkanivom, pretože nádorové bunky strácajú schopnosť reagovať na normálne regulačné podnety pre ich množenie a priestorové ohraničenie. Tento rast vyvoláva u chorého človeka škodlivé následky, ktoré pretrvávajú, i keď vymizli podnety, ktoré ich vyvolali. Z každého tkaniva ľudského tela môžu vznikať rozmanité nádory s rozličnými biologickými reakciami, a teda i s rôznym významom pre existenciu organizmu, v ktorom vznikli.

Liečbou nádorových ochorení sa zaoberá klinická onkológia. Je to odbor medicíny, ktorý má multidisciplinárny charakter a vyžaduje spoluprácu s takmer všetkými ďalšími odbormi, či sú to už liečebné alebo vyšetrovacie zložky ⁽⁶⁾.

Aké je špecifikum ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov s nádorovým ochorením? Pomoc týmto pacientom si vyžaduje vysokú úroveň zdravotníckych služieb a odborných vedomostí, ako aj citlivý ľudský prístup ⁽³⁾.

Postavenie chemoterapie v komplexnej liečbe nádorov

Základné metódy protinádorovej liečby sa vhodne dopĺňajú. Tam, kde sú možnosti chirurgickej liečby alebo rádioterapie obmedzené či vyčerpané, môže účinne zasiahnuť chemoterapia. Chirurg môže odstrániť objemný nádor, pokiaľ neprerastá do vitálne dôležitých štruktúr. Rádioterapiou možno do istej miery eliminovať reziduálny tumor. Pokročilý nádorový proces môže ovplyvniť jedine chemoterapia, a to i v dobe, kedy metastázy ochorenia nie sú zistené, pretože pôsobí systémovo. Chemoterapia spolu s hormonálnou liečbou, imunoterapiou a podpornou liečbou je ucelenou súčasťou onkologickej liečby. Chemoterapia je liečba zhubných nádorov protinádorovými liekmi – cytostatikami. Cytostatickú liečbu ordinuje skúsený lekár – chemoterapeut na základe operačného nálezu a overeného histologického výsledku a aktuálneho zdravotného stavu pacienta ⁽⁷⁾ .

Druhy chemoterapie

Chemoterapia sa podáva ako základná liečba pokročilého nádorového ochorenia pri metastatickej alebo generalizovanej chorobe – napríklad leukémia, lymfóm, malobunkový karcinóm pľúc, nádory semenníkov.
Neoadjuvantná chemoterapia je indikovaná k zmenšeniu nádoru, k zníženiu štádia, pred definitívnou lokoregionálnou liečbou alebo rádioterapiou. Chemoterapia umožňuje menej radikálnu liečbu s lepším kozmetickým a funkčným výsledkom – napríklad pri karcinóme prsníka.
Adjuvantná chemoterapia ako následná liečba po operácii alebo rádioterapii, ktorá slúži k zničeniu zvyšku predpokladaných nádorových buniek v tele, k zabráneniu relapsu ochorenia a vytvorenia metastáz – napríklad kolorektálny karcinóm, karcinóm prsníka a ovária.
Záchranná liečba – chemoterapia ako liečba chorého pri relapse nádoru, ktorý nastal po predchádzajúcej dočasnej rádioterapii alebo chemoterapii – napríklad lymfómy a seminóm, kolorektálny karcinóm, karcinómy hlavy a krku, prsníka.
Paliatívna chemoterapia slúži k odstráneniu symptómov nádorového ochorenia s možnosťou predĺženia života chorého, keď ostatné liečebné metódy zlyhali alebo ich nie je možné použiť.
Experimentálna chemoterapia sa používa pri výskume nových liekov, ktoré nie sú zaradené do bežnej liečby ⁽¹¹⁾.

Spôsoby chemoterapie
Monochemoterapia je liečba jediným (jedným druhom) cytostatikom. Najčastejšie sa používa pri adjuvantnej liečbe, napríklad kolorektálneho karcinómu.
Kombinovaná chemoterapia je najčastejšia a najúčinnejšia forma chemoterapie.
Kombináciou viacerých cytostatík sa zvyšuje vzájomná aktivita liekov a znižuje sa vývoj rezistencie.

Zásady racionálnej chemoterapie
Liečbu cytostatikami je potrebné zahájiť čo najskôr, menší nádor je citlivejší, najneskôr 60 dní od operácie zhubného národu. Účinné je využitie liečby kombinovanou chemoterapiou, ktorou sa okrem liečebného efektu znižuje riziko vzniku rezistencie na cytostatiká. Účinné dávkovanie, dostatočne vysoké dávky, je ďalším predpokladom spoľahlivej protinádorovej účinnosti liečby. Poddávkovanie uľahčuje vznik rezistencie. Dávka cytostatika sa zvyčajne vypočíta podľa povrchu tela pacienta, určuje ju vždy lekár, ale sestra, ktorá ju pripravuje, sleduje jej nežiaduce účinky, ju musí tiež ovládať. Sestra musí tiež ovládať vedľajšie, nežiaduce účinky chemoterapie po podaní konkrétnych cytostatík a ovládať základné zásady účinného a cieleného pozorovania pacienta. Liečba cytostatikami je cyklická, prerušovaná. Prestávky medzi cyklami majú umožniť organizmu nielen regeneráciu tkanív, ale sú výhodné pre obnovu imunitných mechanizmov. Predčasná aplikácia ďalšieho cyklu môže ťažko poškodiť zotavujúce sa zdravé bunky. Oneskorené podanie však umožní nežiadúcu replikáciu nádoru. Chemoterapia sa zvyčajne podáva raz za 21-28 dní.

Formy aplikácie cytostatík
Cytostatiká sa aplikujú najčastejšie intravenózne vo forme injekcií a infúzií, aj kontinuálnym podaním pomocou Crosbyho pumpy, keď cieľom je udržanie dlhodobej koncentrácie cytostatika v organizme.
Intratekálna aplikácia je vynútená skutočnosťou, že väčšina cytostatík neprestupuje hemoencefalickú bariéru. Ich koncentrácia v mozgomiešnom moku je zanedbateľná. Pritom je treba pri liečbe infiltrátov CNS, napríklad pri leukémiách, dosiahnuť v tejto oblasti vysokých terapeutických koncentrácií. Cytostatikum sa podáva pri lumbálnej punkcii a množstvo podaného cytostatika sa rovná množstvu odsatého mozgomiešneho moku.
Intrapleurálna a intraperitoneálna aplikácia cytostatík je indikovaná pri exudátoch obsahujúcich nádorové bunky.
Intrahepatálna aplikácia – do artérie hepatis sa inplantuje komôrka vyrobená z titanu alebo plastu, ktorá má silikónovú membránu. Táto môže byť prepichnutá pomocou špeciálnych ihiel a chemoterapia sa aplikuje ako bolus alebo ako infúzia pomocou infúznej pumpy.
Perorálna chemoterapia je vo forme tabliet, ktoré nesmú dráždiť sliznicu čreva ⁽²⁾.
Nežiaduce účinky chemoterapie a špecifiká práce sestry pri pozorovaní nežiadúcich účinkov niektorých cytostatík

Základným predpokladom účinku cystostatík je ich dostatočná koncentrácia v cieľovom tkanive. Ak cytostatiká postihujú nádorové bunky, hovoríme o ich liečebnom účinku. Ak postihujú bunky zdravého tkaniva, hovoríme o toxickom, nežiaducom účinku cytostatík. Preto má veľký význam, aby sestra poznala aj nežiadúce a vedľajšie účinky liekov, aby svojím prístupom a radou vedela pacientovi pomôcť a vysvetliť mu v správnych súvislostiach ich prejavy. Onkologicky chorého pacienta trápi viacero telesných problémov – vyčerpanie, únava, nauzea, dušnosť, strata vlasov, bolesť a pod., ktoré dnes dokážeme ovplyvňovať medicínsky, ale i prostredníctvom ošetrovateľských intervencií ⁽⁹⁾.
Medzi najčastejšie prejavy toxicity patria gastrointestinálne ťažkosti, myelosupresia, neurologická toxicita, kardiálna toxicita, renálna toxicita, poškodenie pľúc, kožná toxicita, anafylaktický šok.
Nežiadúce účinky chemoterapie sa najčastejšie delia podľa časového faktora, teda podľa doby, ktorá uplynie od aplikácie cytostatika.

Rýchlo nastupujúce reakcie – bezprostredne po aplikácii, maximálne do niekoľko hodín:

• Alergické reakcie ako je šok, horúčka, exantém. Pri aplikácii cytostatík musí byť v pohotovosti protišoková skrinka, pacient musí byť neustále pozorovaný a pri prejave alergickej reakcie musí byť chemoterapia zastavená.
• Zo žilových komplikácií sú to hlavne zápaly žíl a nekrózy tkaniva. Vpich infúzie alebo injekcie si vyžaduje od sestry vysoký stupeň zručnosti. Cytostatiká sa majú podávať do žily, ktorá je dobre viditeľná či hmatateľná, musí byť priechodná a nesmie byť zapálená. Cytostatiká sa nepodávajú do žily, z ktorej nie je zabezpečený voľný odtok krvi, napríklad pri lymfedéme, tromboflebitíde. Miesta vpichu je potrebné pravidelne striedať. Cytostatiká sa aplikujú pomaly, bez veľkého tlaku, ktorý by mohol spôsobiť ruptúru žily a tým paravenózne podanie cytostatika. Lokálne dráždiace cytostatiká sa aplikujú do hadičky, alebo do rezervoára infúznej súpravy. Pri paravenóznom úniku cytostatika je potrebné infúziu zastaviť a pokúsiť sa o aspiráciu čo najväčšieho množstva uniknutej látky. Miesto je potrebné ošetriť opichom Hyázou, Hydrocortizonom a lokálnymi anestetikami a lokálne aplikovať Hydrocortizon masť. Niekedy je prítomný syndróm rýchlej nádorovej lýzy, urátová nefropatia a pri veľmi citlivých nádoroch dochádza k rýchlemu rozpadu tkaniva, hrozí zlyhanie obličiek.
• Niektoré cytostatiká majú silne emetický účinok, ktorý sa prejavuje nauzeou, vracaním a nechutenstvom. Už pri plánovaní chemoterapie je potrebná príprava pacienta na tento účinok a ordinácia antiemetík. Sestra svojou radou, dietetickými opatreniami, správnou prípravou a podaním lekárom ordinovaných antiemetík môže znížiť výskyt nevoľnosti a zvracania. Pacientom sa neodporúčajú ťažké jedlá, lepšie sa znášajú jedlá studené, na podráždený žalúdok dobre pôsobí chladená Pepsi-cola po glgoch, potrebné je piť dostatočné množstvo tekutín. Nechutenstvo a úbytok na váhe sa berie do úvahy už pri plánovaní chemoterapie, je potrebné snažiť sa upraviť vhodnou diétou celkový stav pacienta.

Včasné nežiaduce reakcie po chemoterapii, nástup účinku dni až týždne:

• Myelosupresia – najčastejšie leukopénia, vzniká okolo 7. dňa po ukončení chemoterapie. K úprave prichádza spravidla behom niekoľkých dní. Krátkodobá asymptomatická leukopénia nevyžaduje žiadnu liečbu ani hospitalizáciu. V prípade zvýšenia telesnej teploty nad 38,5 °C a pri prejavoch akejkoľvek infekcie je potrebnézahájiť liečbu širokospektrálnymi antibiotikami. Infekcia môže mať aj atypický klinický priebeh, horúčka môže chýbať a priebeh môže byť rýchly. Pacienti pred chemoterapiou by mali byť poučení o nežiaducich účinkoch, mali by mať profylaktickú sanáciu infekčných ložísk, napríklad oprava defektného chrupu, zvýšenústarostlivosť o sliznice, mali by byť poučení, že po chemoterapii by nemali navštevovať miesta, kde sa pohybuje veľa ľudí a kde je riziko infekcie vyššie.

Trombocytopénia sa vyskytuje spolu s leukopéniou. Nedostatok trombocytov sa najčastejšie prejavuje krvácavými stavmi. Pacient po chemoterapii sa musí sledovať, sleduje krvácanie z ďasien, výskyt modrín, petechií, krvácanie z rodidiel, krv v moči a stolici. Každú odchýlku od normy pacient hlási sestre a ošetrujúcemu lekárovi.
Príčina anémie býva komplexná, najčastejšie sú to tieto príčiny: opakované krvácania, infiltrácia kostnej drene, hemolýza. Príznakmi anémie sú slabosť, bolesť hlavy, malátnosť, únava, podráždenosť, dušnosť. Vychádzajúc zo spomenutých príznakov myelosupresie je dôležitá pravidelná kontrola krvného obrazu po chemoterapii.

• Stomatitída, zápal v dutine ústnej, bolestivé afty bývajú zvyčajne spojené s leukopéniou. Cieľom prevencie tejto komplikácie je zvýšená starostlivosť o dutinu ústnu pred, počas aj po chemoterapii výplachy dutiny ústnej roztokom šalvie, pitie dostatočného množstva tekutín, pri stomatitíde úprava stravy, lokálne anestetiká pred jedlom. Pri ťažkých zápaloch antibiotická liečba riadená lekárom.

• Ďalším z komplexu nežiaducich účinkov po chemoterapii je alopécia – vypadávanie vlasov, ktoré je obzvlášť u žien vnímané ako veľmi nepríjemný, nežiaduci účinokniektorých cytostatík. Potrebné je pacienta, pacientku poučiť o tomto nežiaducom účinku, dôležitá je psychická podpora pacienta, predpis parochne. V tomto ohľademusí sestra upozorniť pacientku – pacienta, že strata vlasov je dočasná, čo má pre pacientov pozitívny vplyv na ich psychické prežívanie aj tejto uvedenej zmeny v ichtelesnom obraze.

U niektorých pacientov sa prejavujú neskoré reakcie ako dlhodobé následky chemoterapie, ktoré sa prejavujú po mesiacoch, ba až po rokoch.

Medzi najčastejšie dlhodobé následky chemoterapie patria:

• Kardiopatia, srdcová toxicita, prejavujúca sa dysrytmiou, srdcovým zlyhaním, vzácne (menej častejšie) nekrózami srdcového tkaniva. Pred zahájením liečby takýmito cytostatikami je potrebné, aby mal pacient urobené kardiologické vyšetrenie a pred každým cyklom chemoterapie nový EKG záznam. Pacient musí byť poučený o nežiaducom účinku lieku a každú zmenu stavu musí hlásiť ošetrujúcemu lekárovi, sestre.
• Niekedy sa u pacienta vyskytne pneumopatia, pľúcna toxicita, lieková pneumonitída, neskorá pľúcna fibróza. Pacient po podaní cytostatík, ktoré majú tieto uvedené nežiaduce účinky, má mať pravidelne robený RTG snímok pľúc.
• Nie tak častá, ale o to závažnejšie prebiehajúca býva hepatopatia, pečeňová toxicita, cirhóza, fibróza pečene až hepatálne zlyhanie, preto sa počas každého cyklu chemoterapie pravidelne kontrolujú pečeňové testy, robí sa sonografické vyšetrenie pečene.
• Medzi časté nežiaduce účinky chemoterapie patria aj kožné zmeny a zmeny kvality, rastu nechtov, hyperpigmentácia, teleangiektázie, fotosenzitivita, hyperkeratóza. Pacienti počas a po chemoterapii sa musia vyvarovať akémukoľvek dráždeniu kože, nesmú sa vystavovať slnečnému žiareniu ^(11,2).
• Zvlášť vekovo mladších pacientov musí sestra informovať o možnosti výskytu nežiaduceho účinku chemoterapie – o poklese sekrécie pohlavných hormónov, o aspermii, predčasnej menopauze, aby sa predišlo i nežiaducim psychickým účinkom, resp. psychotraume pacienta.

Po ukončení chemoterapie sa pacient musí zúčastňovať pravidelných dispenzárnych kontrol, napr. aj z dôvodu včasného zachytenia sekundárnej malignity – najčastejšie akútnej leukémie.

Úlohy sestry a edukácia pacienta pri podávaní niektorých cytostatík
Cyklofosfamid, Ifosfamid – mal by sa aplikovať ráno, aby sa vylúčil z organizmu v priebehu dňa, úlohou sestry je poučiť pacienta o zvýšenom príjme tekutín a tým zabráneniu hemoragickej cystitídy.
Cisplatina – sestra musí informovať pacienta o nežiadúcom účinku na sluchové vnímanie (počutie), hučaní v ušiach. Pred chemoterapiou je potrebná dostatočná hydratácia a vyšetrenie clearence kreatinínu pre nefrotoxické účinky lieku.
Dacarbazín – počas aplikácie sledovanie žily pacienta, liek dráždi žilu.
Mustargén – prísne intravenózne podanie, môže spôsobiť nekrózu tkaniva.
5-Fluorouracil – sestra musí upozorniť pacienta na zvýšenú hygienu dutiny ústném ako prevenciu stomatitídy, sledovať prípadné bolesti na hrudníku – poruchy prietoku krvi cez artérie srdca, sledovať výskyt hnačiek, vyhýbanie sa slnku.
Methotrexát – sledovať kožné zmeny, vyhýbať sa slnku, dostatočná hydratácia.
Antracyklíny – pred každým podaním EKG záznam, sledovanie tlaku a pulzu, upozorniť pacienta na zafarbenie moču na červeno, prísne intravenózne podanie, zvyčajne po dvoch týždňoch alopécia ^(1,7).
Niektoré onkologické ochorenia sa dajú liečiť kompletne ambulantnou formou, u niektorých má predsa len prioritu hospitalizácia pacienta.

Úlohy sestry v príprave pacienta pred chemoterapiou

Pred podaním chemoterapie sa musia urobiť potrebné vyšetrenia ordinované lekárom, pomocou ktorých sa určí rozsah ochorenia a celkový zdravotný stav pacienta.  Pred zahájením chemoterapie sa robia RTG vyšetrenie pľúc a USG vyšetrenie brucha, prípadne podľa potreby aj CT vyšetrenia a MR príslušných orgánov a iné USG vyšetrenia, napríklad prsníkov, operačných jaziev, mamografické vyšetrenia, podľa diagnózy ochorenia, tieto určia rozsah a pokročilosť nádorového ochorenia pacienta ⁽⁸⁾. Podľa nich lekár navrhne schému chemoterapie, pacient je poučený o potrebe – nevyhnutnosti liečby, o jej nežiaducich účinkoch aj o pláne celej liečby. Pre sestru je dôležité poznať princíp jednotlivých vyšetrení i prípravu pacienta na tieto vyšetrenia, aby mu mohla presne vysvetliť, ako sa má na ne pripraviť. Bezprostredne pred chemoterapiou sa vyšetrujú krvný obraz, biochémia, vyšetruje sa moč-clearence kreatinínu, odoberá sa krv na onkomarkery. Poučiť pacienta o dôležitosti jednotlivých vyšetrení, o presnom a správnom zbere napríklad 24hodiného moču, je úlohou sestry. Pacient, ktorý prvýkrát prichádza do onkologickej ambulancie, je často vystrašený a dezorientovaný. Prístup k takémuto pacientovi musí byť ohľaduplný, trpezlivý a láskavý, potrebné je časté opakovanie pokynov, prípadne aj písomné pokyny. Odber krvi musí vedieť sestra vykonať zručne a bezbolestne. Pri vyhovujúcich parametroch krvného obrazu a po vyšetrení lekárom je pacientovi podaná chemoterapia.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta počas podávania chemoterapie

Pacient prichádza na podanie chemoterapie už poučený o pláne liečby, o jej nežiaducich účinkoch. Úlohou sestry v oblasti ošetrovateľskej je vhodným spôsobom usilovať o uspokojenie terapeutických, psychických, sociálnych, kultúrnych, duchovných a iných potrieb pacientov a klientov (4). Skúsenosť nám však hovorí, že tento pacient je ešte stále vystrašený, bojí sa, pretože nevie, čo ho čaká. Tu zohráva dôležitú úlohu sestra, ktorá poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť pacientovi počas podávania chemoterapie. Dôležité je sledovanie pacienta, jeho správanie sa, a nežiaducich účinkov liečby, správne a zručné zavedenie infúzie, správna príprava a podanie cytostatík, ako aj antiemetík podľa ordinácie lekára. Sestra si musí uvedomiť, že po podaní lieku, injekcie či infúzie sa jej ošetrovateľská starostlivosť nekončí, ale pokračuje ďalej permanentným pozorovaním pacienta ⁽⁵⁾.

Veľkú úlohu tu zohráva aj komunikácia s pacientom a psychologický prístup k pacientovi, potrebné je vypočuť si ho, nájsť si čas naňho, znova mu trpezlivo a jasne vysvetliť celý plán aj postup chemoterapie či naplánovaných vyšetrení. Dôležitú úlohu tu zohráva aj prostredie, jeho čistota a útulnosť, v ktorom sa chemoterapia podáva. Ak si pacient želá súkromie, je potrebné oddeliť ho od ostatných chorých ⁽⁸⁾. Sestra, ktorá podáva chemoterapiu, by nemala mať na starosti viac ako štyroch pacientov, aby sa im vedela dostatočne venovať. Je vhodné, ak “aplikáreň cytostatík” je vybavená posuvnými zástenami, ktoré zabezpečujú súkromie pacienta, nachádza sa tam televízor, rádioprijímač, ktorý slúži pacientom – pomáha im spríjemňovať priebeh podávania chemoterapeutík.

Ošetrovateľská starostlivosť sestry o pacienta po chemoterapii

Pacient po ukončení chemoterapie, zvyčajne týždeň po chemoterapii, prichádza na kontrolný krvný obraz. Sestra počas rozhovoru s pacientom zistí, aké má pacient problémy, ako zvládol chemoterapiu. Každú odchýlku od normy hlási lekárovi a zaznamená do zdravotnej dokumentácie pacienta. Pri nevyhovujúcich parametroch krvného obrazu či pri náznaku príznakov infekcie lekár pacienta vyšetrí a naordinuje mu príslušnú liečbu. Pri vyhovujúcich parametroch sa pacient objedná na ďalšiu chemoterapiu. Sestra sa snaží pacienta zapojiť aj do svojpomocných klubov, napríklad pacientov so stómiou či žien po operácii prsníka. Podľa ordinácie lekára objednáva pacientovi ďalšie pomocné alebo kontrolné vyšetrenia, včas na ne upozorní a pripraví chorého. Medzi tieto vyšetrenia patria RTG vyšetrenia, USG vyšetrenia, ale aj konziliárne vyšetrenia u iných odborných lekárov. Pacienti majú na svojich dispenzárnych kartičkách telefónne číslo ambulancie, na ktoré sa môžu obrátiť v prípade akéhokoľvek problému či akejkoľvek nejasnosti. Dobrá spolupráca lekára a sestry s pacientom je dôležitou súčasťou onkologickej liečby.

Záver

V súčasnosti je veľa pacientov a klientov vzdelanejších a chcú byť o všetkom, čo sa týka ich osoby, informovaní. Zdravotníci by si na túto skutočnosť mali zvyknúť a prispôsobiť sa jej. Týka sa to všetkých zdravotníckych pracovníkov – lekárov, sestier, psychológov, fyzioterapeutov a ďalších. Rola pacienta ako pasívneho prijímateľa zdravotníckej starostlivosti pomaly odznieva ⁽¹⁰⁾.
Zhubné nádory sú jeden z najpálčivejších problémov, ktorý musí zdravotníctvo u nás podobne ako inde vo svete riešiť. Jeho úspešné zvládnutie však vyžaduje systematické úsilie celej spoločnosti, a preto je onkologický program celospoločenským programom.
Sestra zaujíma významné miesto v boji so zhubnými nádormi. Je dôležitým členom kolektívu zdravotníkov vykonávajúcich onkologickú starostlivosť, nezastupiteľná je jej úloha pri ošetrovaní, výchove a vzdelávaní, motivovaní, psychosociálnej podpore a komunikácii s onkologickým pacientom. Samozrejme musí byť i dobrým manažérom ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta. Aj od jej odbornej a morálnej úrovne veľmi závisí konečný výsledok poskytovanej odbornej i ľudskej pomoci pacientom so zhubnými nádormi.

Literatúra

1.  Bertran, G. Katzung et al.: Základní klinická farmakologie. Nakladatelství a vydavatelství H & H, Praha 1992, s. 848-851
2.  Brunner, L.: Medical Surgical Nursing. New Jersey, Chapman Medical, 1988, s. 269-276
3.  Ďačok, J. et al.: Etické a právne aspekty starostlivosti o onkologicky chorých pacientov. Acta Chemotherapeutica, 2000, č. 9, s.56
4.  Fišerová, J.: Etika v ošetřovatelství. 1. Vyd. Brno, IDV PZ 1977, s. 60
5.  Gulášová, I: Pozorovanie vedľajších účinkov po s.c. podaní Histamínu a Acignostu. Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík. Roč. II, č. 4, 1996, s. 137.
6.  Chmelík, B. et al.: Informovanie onkologického pacienta. Acta Chemotherapeutica, 2000, č. 9, s. 25
7.  Klener, P.: Protinádorová chemoterapie. GALÉN Praha, 1996, s. 151-182
8.  Kozierová, B., Erbová, G., Olivierová, R.: Ošetrovateľstvo II. Martin, Osveta, 1995, s. 853-912
9.  Kyasová, M.: Komentář k článku Ošetřování onkologicky nemocných jako součást léčby. Onkologická péče, II, 1998, č. 1, s. 15
10.  Kyasová, M., Chalupová, J.: Práva pacientov a ich akceptovanie v podmienkach súčasnej práce. Revue profesionálnej sestry. 8, 2001, č. 4, s. 9
11.  Maňka, I. et al.: Klinická onkológia pre stredných zdravotníckych pracovníkov. Martin,Osveta, 1985, s. 55-91

Adresa autorky: Prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., Narcisová 40, 821 01 Bratislava

Sborník