ČESKÝ VS. SLOVENSKÝ ONKOPACIENT

Konference: 2012 3. pražské mezioborové onkologické kolokvium Prague ONCO

Kategorie: Ostatní

Téma: Abstrakta a přednášky - Pacientská sekce

Číslo abstraktu: 047

Autoři: Martina Hoffmann Adamec

Pacient

Som onkopacientom od roku 2010, bol to môj darček k 30. narodeninám. Som liečená v Prahe na Karláku u pani docentky Tesařové, za čo som moc rada, nakoľko je veľký profesionál a hlavne má ľudský prístup.

Moja prednáška je zameraná na porovnanie českého a slovenského onkopacienta. Tak som sa rozhodla dať dokopy nejaké svoje skúsenosti a postrehy. Čo sa týka Čiech, mám veľmi dobré skúsenosti na odbornosť a pomoc lekárov, sestričiek a ľudí pracujúcich v tomto prostredí. Sú tu veľké možnosti rôznych konzultácií s odborníkmi, nakoľko máte právo sa rozhodnúť, u koho chcete byť liečená a poznať viac názorov na vašu diagnózu. Každopádne, akonáhle sa rozhodnete, musíte tomu lekárovi plne dôverovať, pretože on má skúsenosť a vie, čo robí.

Ja som sa stala „onkológ samouk“ a všetko som si študovala sama a vyhľadávala informácie ku konkrétnemu kroku, ktorý ma čakal. Samozrejme som sa radila s viacerými odborníkmi aj v Čechách, aj na Slovensku. Ja osobne som najviac informácií našla na českom webe a na rôznych amerických stránkach.

Prístup k informáciám v Čechách je na veľmi dobrej úrovni, či už je to internet, je tu množstvo webových stránok, kde každý nájde, čo potrebuje, alebo prístup, aký komu vyhovuje. Je tu aj množstvo pacientských organizácií, ktoré vám môžu pomôcť, poradiť, podporiť, či už vás alebo vašich najbližších.

V Prahe alebo celkovo v Čechách je aj množstvo akcií, kampaní, ktoré pomáhajú pacientom aj konkrétnym zariadeniam formou zbierok, dárcovských sms...atď.

Na Slovensku je tiež dosť odborníkov, v podstate názor na danú diagnózu bol v mojom prípade viac menej rovnaký ako u odborníkov tu. Čo je veľmi dôležité pre váš osobný pocit, že ste sa rozhodla správne a využila všetky možnosti a zvážila všetky informácie.

Bohužiaľ s informovanosťou na Slovensku je to už horšie, webstránky s touto tematikou sú v plienkach. V podstate máte malý priestor výberu a nájdete skutočne málo organizácií, s informáciami a s akciami je to tiež veľmi biedne. Pre porovnanie – Avon pochod má v Prahe už 12. ročník a na Slovensku iba 3. ročník.

A môj subjektívny pocit je, že ak sa už nejaká akcia, kampaň či charita koná, je to skôr aby sa ukázali niektoré osobnosti a zviditeľnili sa. Ak je to zo srdca, každá podpora je určite dobrá.

Príde mi, že v Čechách je väčšie pole pôsobnosti a väčšia otvorenosť ľudí i organizácií pre nejakú aktivitu. Aj v rámci sponzoringu sú firmy viac otvorené pomáhať. Určite je tu väčšia profesionalita, čo sa týka tejto oblasti.

A preto som sa rozhodla rozbehnúť nový projekt a ísť proti prúdu hlavne na Slovensku. Jedného dňa som sa zobudila a vedela som, že to musím urobiť. Bola to čisto spontánna neplánovaná vec. A tak som kontaktovala talentovanú fotografku Petru Ficovú, ktorej sa projekt páčil a začali sme na tom pracovať. Samozrejme, moje ďaľšie kroky viedli k pani docentke Tesařové, o ktorej som vedela, že má skúsenosti nielen odborné, ale aj z oblasti charity. Aj keď mi veľa ľudí vravelo, či to má nejaký význam sa do toho púšťať a či už nebolo povedané všetko. Ja som si povedala, že to význam má aj tak.

Rozbiehame projekt zároveň s kampaňou a to ako na Slovensku, tak aj v Čechách. Pretože už mi vadilo, ako je rakovina prsníka spájaná v kampaniach, v kalendároch s krásnymi, zdravými a prsatými modelkami. Ja chcem na základe svojich osobných skúseností ukázať túto diagnózu trošku inak a iným spôsobom. Aby sme to zase posunuli trošku ďalej. Tak ako kedysi bola táto diagnóza nazývaná onkologickým ochorením, dnes sa nazýva konkrétnejšie, a to rakovina prsníka. Tak ako ste kedysi museli veľmi premýšľať, či poznáte niekoho s ochorením rakovina. A dnes poznáte veľa ľudí a aj blízkych ľudí, ktorí sa liečia s touto diagnózou. A dúfam, že o pár mesiacov budeme hovoriť, ako kedysi bola diagnóza spájaná s modelkami a dnes je tomu už inak.

Nazvala som ju kontroverzná z dôvodu kontroverzného roku 2012. A každý si to môže vysvetliť po svojom. Uskutočňujem to za pomoci fotografky Petry Ficovej, ako som už spomínala. A hlavnými postavami sú pacientky, ktoré boli otvorené spolupráci. Projekt pre ČR vznikol za spolupráce s o. p. s. Dialog Jessenius a za podpory ďaľších organizácií a pod záštitou odborného garanta, pani docentky Tesařové. Kampaň bude v rovnakom čase spustená aj na Slovensku. Obidve krajiny budú mať k projektu webstránku, kde budú môcť pacienti nájsť ďaľšie zaujímavé informácie, kontakty, získať podporu, postup pred, počas a po liečbe atď. Momentálne sú ešte v príprave a budú spustené spolu s kampaňou. Bude billboardová a veríme, že sa nám podarí pripraviť aj krátky spot pre televízie.

Chceme touto kampaňou dosiahnuť, aby sa ľudia zastavili a zamysleli sa. A prehodnotili svoje postoje a priority v živote. A čo je najdôležitejšie, aby všetky ženy od 14. roku, čo je samozrejme individuálne, chodili každý rok na preventívne prehliadky a robili si samovyšetrenie. Pretože včasne stanovená a liečená diagnóza im zachráni život. A taktiež chceme dodať sebavedomie a podporu ženám, ktoré už pacientkami sú. A ukázať im, že život ide ďalej a dá sa s tým žiť. A hlavne sa na život a veci v ňom pozerať trošku inak.

A aj keď zachránime len jeden život, tak to malo svoj význam, no verím, že ich bude viac.

Ďakujem za podporu všetkým, ktorý sa na projekte podieľajú. A v prípade, že sa niektorá pacientka chce zapojiť, ešte máme priestor pre jej realizáciu. Kľudne ma môžete osloviť.

e-mail: martina.hopffmann@seznam

Datum přednesení příspěvku: 26. 1. 2012