Biologická liečba u nádorov pľúc

Biologická liečba zahŕňa inhibítory EGFR(Gefitinib (Iressa), Erlotinib (Tarceva)), monoklonálne protilátky proti EGFR (Cetuximab (Erbitux)) a monoklonálne protilátky proti VEGF (Bevacizumab(Avastin)). Erlotinib patrí medzi selektívne inhibítory HER1/EGFR tyrozín kinázy. Je vnútrobunkový inhibítor fosforylácie tyrozín kinázy viazanej s EGFR. EGFR je exprimovaný na povrchu normálnych i nádorových buniek, jeho inhibícia vedie k zastaveniu vývoja buniek alebo k programovanej smrti bunky. Tarceva (erlotinib) je indikovaná na liečbu pacientov s lokálne pokročilým alebo metastatickým nemalobunkovým karcinómom pľúc po zlyhaní najmenej jedného predchádzajúceho režimu chemoterapie. Odporučená denná dávka je 150mg, najmenej jednu hodinu pred jedlom alebo dve hodiny po jedle. Pri nevyhnutej úprave dávkovania sa jednotlivé dávky môžu znižovať po 50mg. Pretože sa erlotinib eliminuje pečeňovým metabolizmom a biliárnou exkréciou, je potrebná opatrnosť u pacientov s poškodenou funkciou pečene. Silné induktory CYP3A4 môžu znižovať účinnosť erlotinibu, zatiaľ čo silné inhibítory CYP3A4 môžu navodiť jeho zvýšenú toxicitu. U pacientov s miernou alebo strednou poruchou funkcie obličiek nie je potrebné upraviť dávkovanie. U fajčiarov môže dochádzať k zníženiu plazmatických koncentrácií erlotinibu. Preto je potrebné upozorniť fajčiarov aby prestali fajčiť. Tablety obsahujú laktózu a preto by sa nemali podávať pacientom so zriedkavou dedičnou poruchou tolerancie galaktózy, s deficienciou Lapp-laktázy alebo s malabsorpciou glukózy-galaktózy. Erlotinib má zníženú rozpustnosť pri pH vyššom ako 5, preto absorbcia Tarcevy môže byť porušená pri súčasnom užívaní antacíd, inhibítorov protónovej pumpy a antagonistov H2 receptorov. Najčastejšie nežiaduce reakcie sú raš, hnačka, anorexia, dyspnoe, infekcie, stomatitída, pruritus. Z nežiadúcich účinkov GIT-u sú krvácanie do gastrointestinálneho traktu, ktoré sa pozorovalo pri súčasnom podávaní warfarínu alebo NSAID. Pri užívaní Tarcevy je potrebné sledovať funkčné pečeňové testy (ALT, AST a bilirubín). Mierne až stredne závažné zvýšenie týchto hodnôt sa pozorovalo pri metastázach do pečene. Menej častým nežiadúcim účinkom môže byť intersticiálna choroba pľúc, ktorá môže u senzitívnych pacientov byť až fatálna. Percentuálne zastúpenie pacientov s dobou prežitia 12 mesiacov, bolo v skupine liečenej Tarcevou 31,2% a v skupine, ktorá dostávala placebo 21,5 %. Medián celkovej doby prežitia v skupine liečenej Tarcevou bol 6,7 mesiacov (95 % IS; 5,5 až 7,8 mesiacov) v porovnaní so 4,7 mesiacmi (95% IS; 4,1 až 6,3 mesiacov) v skupine s placebom. Účinok na celkové prežitie bol lepší u pacientov, ktorý nikdy nefajčili, u pacientov ženského pohlavia, u pacientov s adenokarcinómom, alebo bronchioloalveolárnym karcinómom, u pacientov ázijského etnika a u pacientov, ktorým bola choroba diagnostikovaná v štádiu < IV. Maximálne hladiny erlotinibu v plazme po perorálnom podaní sa dosiahnu približne o 4 hodiny. Väzba na plazmatické proteíny je približne 95%. Erlotinib sa viaže na sérový albumín a alfa-1 kyslý glykoproteín. Erlotinib sa u metabolizuje v pečeni ako už bolo skôr spomenuté. K metabolickému klírensu erlotinibu potenciálne prispieva mimopečeňový metabolizmus prostredníctvom CYP3A4 v čreve, prostredníctvom CYP1A1 v pľúcach a prostredníctvom 1B1 v nádorovom tkanive. Erlotinib sa vylučuje vo forme metabolitov v stolici (> 90 %), pričom obličkami sa z perorálnej dávky vylučuje iba malé množstvo (približne 9%). Podľa populačnej farmakokinetickej analýzy sa zdá, že prítomnosť opiátov zvyšuje expozíciu erlotinibu približne o 11%. Záverom možno povedať, že Tarceva indikovaná ako liečba po zlyhaní najmenej jednej línie u adenokarcinómu, u nefajčiarok prináša benefit a významne predlžuje dobu prežívania.