Autokrinný a parakrinný mechanizmus účinku VEGF u astrogliálnych nádorov.

Výrazná angiogenéza, ako aj zvýšená proliferácia buniek sú kľúčovými histopatologickými črtami jedného malígneho nádoru astrogliálneho pôvodu – glioblastómu. Angiogenéza zohráva vo všeobecnosti významnú úlohu v progresii nádorov. Vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF) je multifunkčný cytokín zodpovedný za fyziologickú a patologickú angiogenézu. VEGF je nadmerne produkovaný gliálnymi elementmi u „high grade“ gliómov, čo poukazuje na jeho prognostický význam z hľadiska progresie nádoru.
Výsledky imunohistochemickej analýzy nám potvrdili expresiu VEGF a jeho dvoch receptorov Flt-1 a KDR v endoteliálnych, ako aj gliálnych elementoch u súboru „low grade“ a „high grade“ gliómov. Expresia Flt-1 a KDR sa v závislosti od „grade“ nádoru nezvyšovala, zatiaľ čo v prípade VEGF sme potvrdili koreláciu zvýšenej expresie s progresiou nádoru. Pomocou imunohistochemickej analýzy sme stanovili expresiu CD34 antigénu v endoteliálnych elementoch a expresiu nestínu v gliálnych a endoteliálnych bunkách na vyššie uvedenom súbore. Prítomnosť CD34+/nestín+ „primitívnych“ cievnych elementov bola zaznamena ná v korelácii so zvýšenou expresiou VEGF u skupiny „high grade“ gliómov. Nemožno teda vylúčiť, že zvýšená expresia a následná sekrécia VEGF u astrogliálnych nádorov stimuluje tvorbu nezrelých cievnych elementov v zmysle svojho parakrinného pôsobenia u „high grade“ gliómov.
Preukázali sme koexpresiu VEGF a jeho receptorov na in vitro kultivovaných astrogliálnych líniách (A172, U87MG, T98G, SPF126, U251G a U373G), čo nám umožnilo rozvinúť hypotézu o nielen parakrinnom, ale aj autokrinnom mechanizme pôsobenia VEGF u astrogliálnych nádorov. Stimulácia bunkových línií s exogénnym VEGF121 viedla k aktivácii Ras/c-Raf/ERK1/2 signálnej dráhy s následným zvýšením proliferácie a motility buniek.
Záverom našej štúdie je nový pohºad na úlohu VEGF, ktorý pôsobí nielen v smere formovania nezrelých cievnych elementov, ale aj ako stimulátor proliferácie a motility nádorových buniek u astrogliálnych nádorov.

Táto práca bola financovaná grantom IGAMZCRNR/7828-3 a MSM6198959216.