Analýza mutačného stavu génu EGFR v biopticky vyšetrovanom tkanive nemalobunkového karcinómu pľúc v materiáli Martinského bioptického centra, s. r. o.

Úvod: Celosvetovo je karcinóm pľúc jed­ným z najčastejších typov rakoviny. Navyše, v porovnaní s inými typmi rakoviny je aj jednou z hlavných príčin úmrtia onkologických pa­cientov. Primárne karcinóm pľúc rozlišujeme na malobunkový (SCLC) a nemalobunkový (NSCLC) karcinóm pľúc. NSCLC predstavuje približne 80 % až 85 % všetkých prípadov karcinómu pľúc a delí sa na tri hlavné podtypy: adenokarcinóm (AC), epidermoidný (spinocelulárny) karcinóm (SP) a veľkobunkový karcinóm. AC je charakteristický odlišnými genetickými zmenami v nádorových bunkách, ktoré súvisia so vznikom a s progresiou ochorenia, a zároveň ovplyvňujú ich rozdielnu citlivosť na dnes klinicky významnú cielenú te­rapiu. V tomto podtype NSCLC zohráva v súčas­nosti z hľadiska terapie dôležitú úlohu gén EGFR, ktorý definuje molekulovú podskupinu tohto ochorenia.

Metódy: Parafínové tkanivové rezy z 1 001 konzekutívnych biopsií NSCLC (apríl 2012 máj 2015) boli analyzované prostredníctvom alelovo-špecifickej PCR (systém Cobas 4800) primárne za účelom zistenia prítomnosti mutácií v géne EGFR. Vzorky zahŕňali 830 prípadov AC, 97 prípadov SP, 47 prípadov bolo zaradených do kategórie NSCLC, NOS, 4 prípady predstavovali zmiešanú formu NSCLC a 12 iný typ karcinómu. V 11 vzor­kách už nebolo prítomné dostatočné množstvo nádorových buniek na stanovenie histologické­ho typu a identifikáciu stavu EGFR génu.

Výsledky: V 85 % vyšetrovaných prípadoch (839/990) nebola detegovaná žiadna mutácia v géne EGFR. V 12 % vyšetrovaných prípadoch (119/990) sme identifikovali prítomnosť mutácií v géne EGFR. V 3 % vyšetrovaných prípadov ne­bolo možné zhodnotiť stav EGFR génu vplyvom nedostatočnej koncentrácie alebo výraznej alterácie vyizolovanej DNA.

Záver: Vyšetrenie mutačného stavu EGFR génu v bioptických vzorkách pacientov s NSCLC má veľký význam najmä z terapeutického hľa­diska. V závislosti od terapeutického algoritmu umožňuje takáto genetická analýza poskytnúť pacientom s NSCLC alternatívu ku konvenčnej liečbe v podobe cielenej terapie. Z tohto pohľa­du, ale aj z hľadiska kvantitatívneho množstva odoberaných bioptických vzoriek a faktu, že veľká časť pacientov s NSCLC je v čase diagnó­zy iresekovateľná, je nevyhnutné nastoliť taký algoritmus vyšetrovania molekulových podtypov NSCLC, ktorý by umožnil spoľahlivý a rýchlo dostupný výsledok.

Táto štúdia bola podporená grantovým proje­ktom MZSR 2012/24-UKMA-1 „Detekcia prediktívne relevantných parametrov v diagnostickom algo­ritme bioptického vyšetrenia karcinómu hrubého čreva a pľúc" a projektom financovaným zo štruk­turálnych fondov EÚ„Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin)", ITMS kód 262202201787.