Analýza bioptických vzoriek nemalobunkového karcinómu pľúc so zameraním na nové kurabilné mutácie v géne EGFR

Konference: 2015 11. sympózium molekulovej patológie s medzinárodnou účasťou a Martinské dni nelekárskych pracovníkov v patológii

Kategorie: Nádorová biologie/imunologie/genetika a buněčná terapie

Téma: VYUŽITIE MOLEKULOVEJ PATOLÓGIE V KLINICKEJ PRAXI II.

Číslo abstraktu: 033

Autoři: MVDr. Karla Scheerová; Mgr. Anna Farkašová; MUDr. Zdenko Huťka, CSc.; Prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc.

Úvod: Nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC) predstavuje približne 80 % až 85 % všetkých prípadov pľúcnych karcinómov. Jeden z jeho hlavných podtypov, adenokarcinóm (AC), je charakteristický rôznymi genetickými zme­nami nádorových buniek, ktorých identifikácia je nevyhnutná vo vzťahu k indikácii príslušnej cielenej terapie. Jednou z takýchto genetických zmien je výskyt mutácií v géne EGFR, ktoré môžu mať odlišný vplyv na efekt podávanej terapie. Použitie cielenej terapie umožňuje dramatické zlepšenie odpovede a klinický prínos bez nut­nosti počiatočnej liečby cytotoxickými chemoterapeutikami. No napriek nedávnemu pokroku v liečbe tohto ochorenia predstavuje celkové 5-ročné prežívanie pacientov v USA len 15 %.

Metódy: Parafínové tkanivové rezy z z 1 001 konzekutívnych biopsií NSCLC (apríl 2012 máj 2015) boli analyzované prostredníctvom alelovo-špecifickej PCR (systém Cobas 4800) primárne za účelom zistenia prítomnosti mutácií v géne EGFR. Táto metóda umožňuje identifikáciu 41 aj zriedka­vých, mutácií v exónoch 18, 19, 20 a 21 génu EGFR.

Výsledky: V 12 % vyšetrovaných prípadoch (119/990) sme identifikovali prítomnosť mutácií v géne EGFR. 92 % (110/119) prípadov pozitívnych na prítomnosť mutácie v géne EGFR predstavo­vali prípady s tzv. aktivačnými mutáciami. Z toho väčšinu, 63,6 % (70/110) tvorili prípady s identi­fikovanou deléciou v exóne 19. 34,5 % (38/110) tvorili prípady s bodovou mutáciou v exóne 21 (L858R) a 1,8 % (2/110) tvorili prípady s bodovou mutáciou v exóne 18 (G719X). Len v 4 % (5/119) vyšetrovaných prípadov sme detegovali samo­statnú, tzv. rezistentnú mutáciu v géne EGFR (exon 20 ins). V 3 % (4/119) prípadov sme iden­tifikovali prítomnosť viacerých mutácií súčasne. Konkrétne v troch prípadoch prítomnosť aktivujúcej (exón 18 G719X) aj rezistentnej mu­tácie (exón 20 S768I). V jednom prípade sme detegovali ako deléciu exónu 19, tak aj bodovú mutáciu v exóne 20 (T790M).

Záver: V poslednom období pribúdajú stále nové poznatky o viacerých typoch mutácií génu EGFR v súvislosti s terapeutickým efektom u pa­cientov s NSCLC. Rozdiely v odpovedi na terapiu sú badateľné aj v rámci skupiny tzv. aktivujúcich mutácií. Niektoré mutácie, ktoré boli donedávna označované ako rezistentné, v období tyrozínkinázových inhibítorov 2. generácie získavajú kurabilný status. Z tohto pohľadu je identifikácia špecifických mutácií génu EGFR esenciálna na na­stavenie adekvátnej terapie u pacientov s NSCLC.

Táto štúdia bola podporená grantovým proje­ktom MZSR 2012/24-UKMA-1 „Detekcia prediktívne relevantných parametrov v diagnostickom algo­ritme bioptického vyšetrenia karcinómu hrubého čreva a pľúc" a projektom financovaným zo štruk­turálnych fondov EÚ„Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin)", ITMS kód 262202201787.

Datum přednesení příspěvku: 5. 6. 2016