AKTUÁLNA LIEČBA KARCINÓMOV OVÁRIA

Východiska:

Karcinom ovária je celosvetovo 8. najčastejším nádorovým ochorením u žien a 7. najčastejšou příčinou úmrtia na nádorové ochorenia. Približne 70 % pacientok je diagnostikovaných v pokročilom štádiu (štádiá II, II a IV). Prežívanie pacientok je výrazne horšie, ak sú prítomné vysoké hladiny VEGF.

Súbor pacientov a metódy:

Bevacizumab sa v randomizovanej štúdii GOG218 podával v kombinácii s chemoterapiou pacientkam v štádiu III a IV po operácii so snahou o maximálny debulking. Primárným cielom bolo PFS.

Výsledky:

Pacientky, ktoré dostávali chemoterapiu a bevacizumab a následne udržiavaciu liečbu bevacizumabom v dávke 15 mg/kg do obdobia 15 mesiacov, zaznamenali významne dlhší PFS (14,1/10,3 mesiacov, HR 0,72, p < 0,001) ako pacientky, ktoré dostávali iba chemotera­piu. Pri analýze, pri ktorej sa nebrala do úvahy progresia stanovená na základe CA 125, došlo dokonca k dlhšiemu PFS (18 vs 12 mesiacov, p < 0,0001). Pridanie bevacizumabu k chemoterapii v štúdii ICON 7 zlepšilo PFS (HR 0,81, p < 0,004). U high risk pacientok (FIGO IV a FIGO III s reziduom viac ako 1,0 cm) sa dosiahlo zlepšenie OS o 8 mesiacov (28,8/36,6 mesiacov, HR 0,64, p < 0,002). Bevacizumab s gemcitabínom a karboplatinou v liečbe platina senzitívneho relapsu v štúdii OCEANS zlepšil PFS (8,4/12,4 mesiacov, HR 0,48, p < 0,0001). U pacientok s platina rezistentným relapsom v štúdii AURELIA jeho pridanie znamenalo lepší PFS oproti che­moterapii (3,4/6,7 mesiacov, HR 0,48, p < 0,001). Klinické overovanie afliberceptu s docetaxelom v liečbe recidív ovariálneho karcinomu ukázalo 54 % odpovedí, vý­hody oproti bevacizumabu sú však nejasné. Trebananin (AMG 386) bráni interakcii angiopoetínu-1 a -2 na endotelových bunkách s Tie2 receptorom, čím inhibuje maturáciu ciev a redukuje vplyv VEGF. Skúša sa v prvej línii a pri rekurencii (TRINOVA-1, -2 a -3). Brivanib, ktorý inhibuje VEGFR a FGFR, dosiahol u pacientok predliečených VEGF inhibítormi 17 % odpovedí a 30 % stabilizácií. Miesto PARP inhibítorov v liečbe recidív nie je celkom jasné, uvažuje sa o udržiavacej liečbe v kombi­nácii s PI3K inhibítormi, alebo antiangiogénnymi látkami. V liečbe low grade seróznych karcinómov sa skúšal MEK 1/2 inhibítor - selumetinib. Dosiahol 15 % od­povedí a 65 % stabilizácií, s mediánom PFS 11 mesiacov. Plánuje sa štúdia s trametinibom.

Záver:

Vzhl'adom na komplexnost genetických zmien bude potrebné podrobnejšie študovat účinok nových liekov u jednotlivých histopatologických a genetických podtypov.

Videozáznam přednášky