Klin Onkol 2014; 27(4): 287-290. DOI: 10.14735/amko2014287.
Súhrn
Východiská: Paraneoplastické syndrómy často predchádzajú diagnózu malignity. Ich včasná diagnostika môže viesť ku skorému rozpoznaniu okultného karcinómu ešte v kuratívnon štádiu. Diferenciálna diagnostika zriedkavej paraneoplastickej vaskulitídy vyžaduje multidisciplinárnu spoluprácu medzi internistami-reumatológmi, rádiodiagnostikmi a onkológmi. Prípad: 41-ročná pacientka s karcinómom cervixu uteru IVB štádium (paraaortálna lymfadenopatia) s klinickými i rádiologickými známkami akútnej vaskulitídy bola prijatá na naše oddelenie k onkologickej liečbe. Začalo sa s chemorádioterapiou, súčasne bola podávaná kortikoterapia. Počas liečby sme pozorovali zmiernenie príznakov vaskulitídy. Pri ďalších dispenzárnych kontrolách sa stav pacientky viac nezlepšoval, čo nás viedlo k podozreniu relapsu malígneho ochorenia, ktoré sa potvrdilo CT vyšetrením. Zahájená paliatívna chemoterapia však nepriniesla očakávaný efekt a kvôli zhoršujúcemu sa výkonnostnému stavu bola ukončená. Záver: Aktivita vaskulitídy bola u našej pacientky pomerne úzko spojená s aktivitou malígneho ochorenia. Rozpoznanie paraneoplastického syndrómu má význam nielen v diagnostike malignity, ale aj počas dispenzárnych kontrol.
