Klin Onkol 2009; 22(6): 254-263.
Súhrn
Chronická lymfocytová leukémia (CLL) je lymfoproliferatívne ochorenie s variabilným klinickým
priebehom. Určenie prognózy ochorenia je založené na identifikácii rôznych prognostických
faktorov. Koncept prognostických faktorov CLL sa neustále vyvíja a prešiel niekoľkými zásadnými
zmenami. Klasické (staré) faktory a stagingové systémy opisujú rozsah ochorenia v danom
momente, determinujú klinickú progresiu a identifikujú pacientov, ktorí vyžadujú liečbu. Nie
sú však vhodné na paušálne určovanie dlhodobej prognózy, pretože nie sú schopné identifikovať
potenciálne agresívne formy CLL vo včasnom štádiu. Stagingové systémy si aj napriek
tomu naďalej zachovávajú svoj význam a na rozdiel od väčšiny ostatných klasických faktorov aj
svoju nezávislosť. Inak klasické faktory plnia skôr úlohu deskriptorov stavu a aktivity ochorenia
než úlohu skutočných prognostických faktorov. Určenie rizikového profilu CLL je založené na
identifikácii tzv. nových prognostických faktorov, z ktorých najvýznamnejšími sú chromozómové
aberácie, mutácie TP53 génu, mutačný stav IgVH génov a expresia ZAP‑ 70 a CD38. Tieto faktory
umožňujú predikovať prognózu ochorenia v zásade už v čase diagnózy. V kontraste k pôvodným
predstavám sa však neuplatňujú pri rozhodovaní o zahájení liečby. Dôvodom sú riziká včasnej
liečby a nedostatok klinicky validizovaných dát dokazujúcich opodstatnenosť takéhoto konania.
U liečených pacientov sa však nové prognostické faktory môžu uplatniť ako prediktory odpovede
na liečbu, pričom niektoré z nich môžu priamo ovplyvniť výber konkrétnej liečebnej schémy.
V súvislosti s novými modalitami liečby CLL sa taktiež otvára otázka ich vplyvu na prognosticko‑prediktívnu
silu nových prognostických faktorov.
