Klin Onkol 2000; 13(Speciál2 2000): 1.
Nové technológie a rýchle narastajúce znalosti o molekulárnej podstate malígnych ochorení poskytujú dôležité možnosti pre budúcnost’ chemoterapie. Onkológia dnes lieči širokú škálu geneticky odlišných jedincov podobnými liečebnými protokolmi, ktoré nie sú rovnako účinné pre všetkých pacientov. Naviac v čase, keď nádorová bunka získava metastatický fenotyp, získava aj mnoho genetických zmien, ktoré ju robia rezistentnou na protinádorové lieky.Pochopenie základov malígnych ochorení a mechanizmov rezistencie na molekulárnej úrovni umožní oveľa efektívnejšiu liečbu rakoviny. Preto dnes hovoríme v tejto súvislosti o individualizácii terapie malígnych ochorení.
Najslubnejším prístupom k individualizácii terapie sa v súčasnosti javí testovanie liekovej rezistencie na bunkových kultúrach (TLRBK). Tento postup na bunkách ľudských nádorov je laboratórnym testom, ktorý sa realizuje na čerstvých vzorkách tkaniva alebo populáciach leukemických buniek. Postup sa skladá z nasledujúcich krokov: i) izolácia nádorových buniek zovzoriek, ii) vystavenie nádorových buniek pôsobeniu liečiv počas krátkodobej kultivácie, iii) určenie účinku liečiv stanovením bunkovej proliferácie alebo bunkovej smrti. V súčasnosti existujú stovky publikácií pojednávajúcich o výsledkoch TLRBK a ich korelácii s výsledkami terapie a prežívaním pacientov. Časť týchto výsledkov nenašla takúto koreláciu. Táto skutočnosť sa stala príčinou toho, že použitie TLRBK v klinickej onkológii bolo v minulosti kontroverzné. Druhá časť získaných výsledkov však dokazuje, že zistené súvislosti sú vysoko pozitívne. Výsledky jasne naznačujú, že ak sú pacienti liečení liekmi, ktoré neboli účinné v laboratórnych testoch, zomierajú signifikantne skôr ako keď sú v liečbe použité lieky, ktoré boli v testoch aktívne. Niektorí vedci sú naviac na základe výsledkov multivariačnej analýzy hlboko presvedčení, že výsledky z testovania liekovej rezistencie sú „oveľa dôležitejšie ako ktorýkoľvek iný klinický alebo laboratórny prognostický ukazovateľ“.
Všetky tieto zistenia tvoria štartovaciu líniu pre návrh, aby bol TLRBK prijatý ako poisťovňami plne hradený, výberový, a už nie len experimentálny postup pri diagnostike a liečbe malígnych ochorení. Najväčší pokrok sa na tomto poli objavil v Spojených štátoch. Nedávno bolo na zasadnutí Medicare deklarované (Social Security Administration Docket Number 96-1936, Decision rendered April 24, 1998), že „počínajúc 30. júnom 1996 bolo jasne dokázané a akceptované všeobecnou medicínskou komunitou, že testovanie liekovej rezistencie na bunkových kultúrach je súčasťou všeobecne akceptovanej lekárskej praxe. Od tohto dátumu nie je tento postup považovaný za výlučne experimentálny“.
In vitro TLRBK, ako napr. MTT metóda, môžu slúžiť ako hodnotný prostriedok pre predvídanie individuálneho výsledku terapie. Napriek tomu, že ešte existuje reálna potreba získať viac príkladov korelácie in vitro senzitivity s klinickým výsledkom, už dnes je známych prinajmenšom niekoľko príčin alebo situácií, kde by mohli byť výsledky testov užitočné. Sme presvedčení, že pacienti s relapsom rezistentného malígneho ochorenia, nádormi neodpovedajúcimi na zaužívanú terapiu, neoplastickými procesmi, kde dnes neexistuje adekvátna protokolárna liečba, sú kandidátmi pre individualizovanú terapiu, založenú na TLRBK. Ak už pre nič iné, tak v prípade in vitro rezistencie na niektoré protinádorové lieky je možné aspoň eliminovať vysoko toxické vedľajšie účinky nepoužitím týchto neúčinných látok v liečebných protokoloch.
