Klin Onkol 1995; 8(6): 191-192.
J. L. Meyer, J. M. Vaeth:
The lymphatic system and cancer Mechanisms and clinical management.
Frontiers of Radiation Therapy and Oncology, Vol 28, S. Karger, A. G. Basel, 1994, ISBN 3-8055-5889-9, 240 pgs.
V publikácii sú spracované kľúčové informácie, ktoré boli prezentované na 28th Annual San Francisco Cancer Symposium, San Fran¬cisco, California, march 6-7,1993. Týkajú sa hlbšieho poznania lymatického systému študovaného v experimente i v rámci klinických triálov. Regionálne lymfatické uzliny sú obvykle prvým miestom postihnutia a jedným z kľúčových prognostických faktorov ovplyvňujúcich stratégiu liečby.
V prvej kapitole Lymph nodes and cancer L. F. Fajardo zdôrazňuje, že anatómia i početné imunitné funkcie sú nádorovou inváziou hlboko narušené. Nie je jasné, či tieto zmeny sú schopné zabrániť diseminácii nádora. Vo včasných štádiách nádorového ochorenia môžu regionálne lymfatické uzliny (RLN) zohrať antitumorovú úlohu; u pokročilého ochorenia sú ich obranné mechanizmy neadekvátne. U väčšiny ľudských solídnych nádorov odstránenie drenujúcich lymfatických uzlín má malý vplyv na prežívanie, môže byť však dôležité pre lokálnu kontrolu ochorenia. Nádorové bunky sú navyše schopné príležitostne preskočiť jeden uzlinový systém a usadiť sa a rásť v následnej skupine uzlín (napr. mediastinal skip u seminómov). Normálne i nádorové bunky môžu produkovať množstvo substancií, ktoré špecificky ovplyvňujú okolité bunky toho istého typu (autokrinné faktory), alebo bunky odlišného typu (parakrinné faktory). Odpoveď nádorových buniek na parakrinné rastové faktory vysvetľuje, prečo niektoré nádory preferenčne metastazujú do určitých orgánov. Metastatické bunky tiež dostávajú i vysielajú negatívne parakrinné rastové signály, napr. transforming growth factor beta (TGF-6).
Ďalšia kapitola poukazuje na význam rádionuklidovej lymfoscintigrafie; ide o metódu fyziologickú, neinvazívnu, ľahko vykonateľnú a opakovateľnú. V ďalšej kapitole a opäť L. F. Fajardo analyzuje zmeny štruktúry a funkcie lymfatických uzlín po rádioterapii, ktoré sú po vysokých dávkach irreverzibilné. Zdôrazňuje napriek tomu, že total lymphatic irradiation je zlučiteľné so životom a klinický benefit tejto techniky prevažuje nad nežiadúcimi účinkami.
Ďalšia kapitola je venovaná adjuvantnej liečbe subklinických uzlinových metastáz; táto má byť agresívna, krátkotrvajúca a vykonaná čo najskôr.
V ďalších kapitolách autori naznačujú početné kontroverzie, ale i špecifické odporúčania pre vedenie liečby nádorov hlavy a krku, pľúc, prsníka, gatrointestinálneho traktu, genitourinárneho traktu, tiež gynekologických novotvarov. Metódy vedenia liečby predpokladaného, alebo dokázaného postihnutia regionálnych lymfatických uzlín a ciev sú kľúčové pri vypracúvaní moderných kombinovaných liečebných prístupov. Napriek tomu ostáva viacero diskutovaných a len čiastočne zodpovedaných otázok týkajúcich sa miery agresivity liečby, preferencie rádioterapie, chirurgickej liečby alebo chemoterapie, voľby ich eventuálnych kombinácií a pod.
Publikáciu možno odporúčať rádioterapeutom, chemoterapeutom, klinickým onkológom i chirurgom zameraným na liečbu jednotlivých entít zhubných nádorov.
Ľudovít Jurga
