Klin Onkol 1993; 6(5): 125-128.
Súhrn:
Vychádzajúc zo záverov NIH Consensus Development Conferences 1985, 1990 autor sumarizuje posledné poznatky štúdií analyzovaných na 4. Medzinárodnej konferencii o adjuvantnej liečbe primárneho karcinómu prsníka konanej vo februári 1992 v St. Gallene. Konferencia zhodnotila 10-ročné údaje EBCTCG týkajúce sa otázky benefitu adjuvantnej ovariálnej ablácie, tamoxifenu, chemoterapie, imunoterapie samostatné, resp. v kombináciách z aspektu redukcíe rizika recidívy ochorenia. Autor osobitne rozoberá otázku dlhodobého efektu primárnej rádiokastrácie, prolongovanej aplikácie tamoxifenu, postavenia doxorubicínu v adjuvantnej chemoterapii. Dva závery vo vývoji adjuvantnej liečby sú kľúčové: neskorý efekt ovariálnej ablácie a včasný benefit primárnej chemoterapie. Prístupy zahřňajúce ich kombináciu predstavujú vhodnú volbu pre budúce klinické triály. Možno konštatovať, že na základe súčasného stavu poznania takmer všetky choré s klinickým a patologickým štádiom I a II bez ohľadu na vek, meno-pauzálny, nodálny a receptorový status benefitujú z nejakej formy adjuvantnej chemoterapie alebo endokrinnej liečby v zmysle dlhšieho bezrelapsového a celkového preživania. Konferencia v St. Gallene 1992 potvrdila a rozšírila liečebné odporúčania zo St. Gallenu v roku 1988, aby sa tak neuprela možnost' liečebného zisku chorým s inciálnymi štádiami karcinomu prsníka. Myslím, že vzhľadom k neradostným výsledkom liečby pokročilého karcinómu mliečnej žlazy je to správná stratégia. V závere poukazuje na metodologickú náročnost meta-analýzy pri sumarizácii výsledkov jednotlivých kontrolovaných randomizovaných klinických triálov.
