Súhrn: U obidvoch metod konzervatívnej liečby, t. j. rádioterapie a chemoterapie, je dozáž kritickým faktorom pre nádorovú odpověď. Práca je pokusom o analýzu možností, ako aplikovať obidve liečebné modality v nominálnej, či dokonca v eskalovanej dozáži pri únosnej miere rizika poškodenia normálnych tkanív.
Výsledky rádioterapie i chemoterapie závisia predovšetkým na iniciálnom počte klógénnych buniek v nádore, na ich repopulácii a čiastočne na rozsahu reoxygenácie behom liečby. Z aspektu kontroly nádora a pri zohladnení šetrenia pomaly odpovedajúcich normálnych tkanív je vďaka hyperfrakcionácii možné zvýšiť tumorovú dávku o 10—15 %. Pridanie cytostaík modifikuje krivku bunkového prežívania cestou inhibície reparácie radiačného poškodenia (zmena alfa/beta pomeru — lineárno-kvadratický model).
Problémom je „timing" obidvoch modalit. Popri sekvenčnej aplikácii sa ukazuje perspektivný tzv. the interdigitated alternating regimen Prof. M. Tubianu.
Súčasné možnosti optimalizácie radiochemoterapie z hl'adiska nádorovej odpovede a toxicity kombinovanej liečby
