Klin Onkol 1991; 4(6): 181-185.
Souhrn: V prospektívnej štúdii sa sledovalo 90 pacientov s neseminomatóznymi nádormi testis v I. klinickom stádiu taktikou „přísného dohladu", ktorá spočívala v pravidelných kontrolách pacientov po orchiektómii a pri zistení progresie ochorenia v chemoterapii. 59 z 90 (65,6%) pacientov nevyžadovalo žiadnu liečbu ako orchiektómiu počas priemerného obdobia sledovania 53 mesiacov (rozpátie 25—83 mesiacov). Progresia ochorenia sa zistila u 31 (34,4%) pacientov v priemere o 7 mesiacov (rozpátie 3—27 mesiacov) od orchiektómie. Pacienti s progresiou sa liečili chemoterapiou. Z 90 pacientov liečených taktikou přísného dohladu žije 86 (95,6%) bez známok ochorenia 3 - 83 mesiacov (v priemere 49,3 mesiacov) po skončení liečby. Za účelom spoznať rizikové faktory progresie ochorenia sa hodnotilo oneskorenie v určení správnej diagnózy, velkosť, rozsah a histologický typ primárného nádoru, hladiny nádorových markerov AFP a beta-hCG před orchiektómiou, prítomnosť intratubulárnej neoplázie a intravaskulárneho rastu a počet spermií v ejakuláte. Výsledky ukázali signifikantnú koreláciu iba medzi počtom spermií v ejakuláte a progresiou ochorenia. K progresii došlo u 22 z 48 (45,8%) pacientov so zníženým počtom spermií (< 10 x 10 mil./ml) a u 8 z 39 (20,9%) pacientov s počtom spermií vyšším ako 10 x 10 mil./ml. Výběr optimálnej liečby by sa mal individualizovať podlá předpokládaného rizika progresie. Podlá toho vybrať najvhodnejší liečebný postup medzi metodou „přísného dohladu", retroperitoneálnou lymfadenektómiou a chemoterapiou.