Autor v práci analyzuje a zhrňa novšie názory na problematiku terapeutického pomeru a možností jeho modifikácie v priebehu rádioterapie a chemoterapie. Zdoraznuje oprávnenosť, menej radikálnych chirurgických zákrokov s cielom zachovania funkcie, poukazuje na význam dobrých kozmetických efektov a na kvalitu života po liečbe. Rozoberá mechanizmy a príčiny zlyhania rádioterapie a chemoterapie. Snaha o zlepšenie liečebnej odpovede musí rešpektovať toleranciu normálnych tkanív. Klúčovou otázkou je poznanie vplyvu rádioterapie a chemoterapie na rýchlo, pomaly (podmienečne) proliferejúce tkanivá, resp.na tkanivá ktoré neproliferujú), t.j.sú fixované. Z tohto hladiska je rozhodujúce poznanie rizika akútneho, resp.neskorého (chronického) poškodenia. Základom postradiačných zmien je parenchymatózna celulárna hypoplázia kmenových buniek sposobená v značnej miere alteráciou jemnej mikrovaskulatúry a spojivového tkaniva. Neskorá toxicita antineoplastických látok je zasa výsledkom parenchymatóznej bunkovej deplécie deliacich a nedeliacich sa buniek, kým mikrovaskulatúra a fibrospojivová stróma sú ušetrené. Analyzuje v súčasnosti používané frakcionačné schémy rádioterapie a zdorazňuje význam multifrakcionácie, osobitny z aspektu šetrenia neskoro odpovedajúcich normálnych tkanív. Záverom poukazuje na potrebu hladania testov (markerov) pre včasnú detekciu akútneho poškodenia a predikcie neskorej, příležitostne život ohrozujúcej toxicity.
Novšie pohl'ady na mechanizmus radiačného poškodenia a neskorej toxicity chemoterapie. Možnosti ich predpovede, monitorovania a predchádzania
